Kosovčania z nezávislosti pomaly vytriezveli. Život sa nelepší

PRIŠTINA, BRATISLAVA. Presne pred dvoma rokmi sa kosovskí Albánci v uliciach tešili z čerstvo vyhlásenej nezávislosti, ktorú krátko na to podporili ich najväčší spojenci Američania či významné krajiny Európskej únie. Nadšenie zo samostatnosti sa však v krajine vytráca.

Podľa prieskumu Gallupu v roku 2009 iba 75 percent kosovských Albáncov považuje jednostrannú deklaráciu odtrhnutia od Srbska za správnu. V roku 2008 to pritom bolo až 93 percent. Kosovskí Srbi ju stále jednotne odmietajú.

Za dva roky sa v krajine napriek prísľubom kosovskej vlády veľmi nezlepšila ekonomická situácia. Štatistika síce hlásila vlani rast, no centrálna banka Kosova hovorí, že bol spôsobený najmä verejnými výdavkami. Príchod investorov do krajiny sa zmenšil. Nezamestnanosť mladej krajiny stále zostáva najvyššia v Európe. Pomoc západných štátov (od roku 1999 to boli 4 miliardy) tvorí až 15 percent HDP a zahraničie začína byť nervózne z toho, že krajina nerobí potrebné reformy.

V Kosove sa tiež zhoršila korupcia. „Posledná správa Európskej únie o Kosove bola slabá. Ukázala, že korupcia v krajine za posledný rok výrazne stúpla,“ povedala pre portál Balkaninsight Engjellushe Morinová, šéfka prištinského think-­tanku Kosovo Stability Initiative.

Analytici hodnotia kladne bezpečnostnú situáciu v krajine. Medzi Srbmi a Albáncami nevznikol od vyhlásenia nezávislosti väčší konflikt, aj preto misia KFOR znižuje svoje stavy.