Spojené štáty a Čínu rozdeľuje viac sporov ako kedykoľvek predtým. Stretnutie s tibetským duchovným môže byť zámienkou na tvrdšiu reakciu, než by Washington čakal.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Je to tradícia, ktorú za posledných dvadsať rokov neporušil ani jeden americký prezident. Stretnutia s tibetským duchovným dalajlámom boli vyjadrením úcty k ľudským právam, ktoré nakoniec trpel aj samotný Peking.
Dnešná schôdzka prezidenta Baracka Obamu s dalajlámom môže vzťahy s Čínou poškodiť viac, než keby sa spolu stretli v plánovanom termíne v októbri minulého roka. Vtedy Obama ako prvý americký prezident schôdzku zrušil. Nechcel si proti sebe poštvať Peking.
Vtedy rutina, teraz škandál
„V okamihu, keď sa Obama ujal úradu, boli prezidentské stretnutia s dalajlámom takou rutinou, že Číňania to vybavovali po telefóne. Obama v tom mohol pokračovať. Namiesto toho premenil jednodňové rutinné stretnutie s dalajlámom, ktoré by sa objavilo na zadných stránkach novín, na veľký domáci a diplomatický bolehlav,“ napísala v denníku The Wall Street Journal Kelley Currieová z washingtonského ústavu medzinárodných vzťahov Project 2049.
Čína vie o stretnutí už od novembra. Obama vtedy v Pekingu počas svoje oficiálnej návštevy vysvetľoval, že nejde o žiadnu novú politiku Ameriky voči Tibetu ani o snahu spochybňovať celistvosť Číny. Lenže v novembri ešte Biely dom s optimizmom hovoril o spolupráci dvoch veľmocí, ktoré spolu musia zatlačiť na Irán, na Severnú Kóreu či naštartovať boj proti klimatickým zmenám.
To už dnes neplatí. Peking tvrdo presadzuje svoje záujmy a Američanov nepodržal ani v jednom z týchto sporov. Vyhlásenia o dobrej spolupráci vystriedal výpočet konfliktov: americké zbrane pre Taiwan, spor o internet po vzbure Googlu a vlažný postoj Pekingu ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN k iránskemu či severokórejskému jadrovému programu
A hlavne obchod v čase, keď Spojené štáty hospodárska kríza oslabuje, kým Čínu posilňuje. „Čína sa vlani stala najväčším svetovým exportérom. Aj vďaka podhodnotenej čínskej mene a štátnej pomoci exportujúcim podnikom,“ hovorí ekonomický expert na Čínu Michal Štrba, ktorý v krajine študoval. Američania sa musia brániť a proti dovozu bojujú clami.
„Očakáva sa, že antidumpingové opatrenia na lacné čínske výrobky budú zo strany Spojených štátov pribúdať. A Čína sa bude snažiť brániť. Nedávno uvalila vysoké clo na dovoz kuracích výrobkov. Bude sa to zhoršovať, ale obchodná vojna je pri súčasnej ekonomickej závislosti nepravdepodobná,“ dodáva Štrba.
Tvrdá reakcia
Čína teraz varovala Spojené štáty, že po stretnutí s dalajlámom musia počítať s „citeľnými dôsledkami“. Šéf inštitútu pre americké štúdie v Pekingu Jüan Pcheng upozornil, že čínska vláda môže reagovať tvrdšie, než by Washington čakal.
Možno aj musí. Keď v januári Američania vyhlásili, že Taiwanu pošlú zbrane za šesť miliárd dolárov, zmrazila s nimi Čína vojenský dialóg a na príslušné firmy uvalila sankcie. A Tibet je pre Čínu rovnaké tabu ako Taiwan.
V čínskej armáde pribúda dôstojníkov a armádnych stratégov, ktorí žiadajú, aby krajina viac zužitkovala svoju vojenskú i hospodársku silu.
„Musíme Američanom ukázať, že nás nemôžu na jednej strane žiadať o spoluprácu a na druhej škodiť našim kľúčovým záujmom,“ napísal v týždenníku Liaowang plukovník Luo Jüan.
Keď sa naposledy s dalajlámom stretol francúzsky prezident Nikolas Sarkozy, Čína zrušila svoju účasť na summite EÚ – Čína v roku 2008. V apríli by mal prísť na návštevu Spojených štátov čínsky prezident Chu Ťin-tchao.
