Český súd zrušil stranu pravicových radikálov. Je podľa neho rasistická. Extrémisti však chcú ísť do volieb tak či tak. Náhradu si založili už dávno.
BRNO, BRATISLAVA. Dělnická strana sa k neonacizmu hlásila len zriedkakedy otvorene. Namiesto hákového kríža mala v logu ozubené koleso a častejšie ako o vyhladení Židov hovorila o zneužívaní sociálnych dávok Rómami.
Najvyšší správny súd na jej zjemnenú rétoriku nedal. Ako prvú českú stranu od pádu komunizmu ju v stredu rozpustil pre program. „Dělnickú stranu možno na základe jej programu označiť ako populistickú, xenofóbnu, homofóbnu, šovinistickú, prípadne vykazujúcu rasistické rysy,“ píše sa vo verdikte.
Vyšlo to na druhý pokus
Súd stranu rozpustil na základe návrhu ministerstva vnútra. Tento bol už druhý, ten prvý, podpísaný exministrom Ivanom Langrom, súd vlani zamietol ako nedostatočne podložený.
Hoci minister Martin Pecina včerajší verdikt privítal, ide podľa neho len o „malý krôčik“ v boji proti extrémizmu, ktorý sa ani zďaleka nekončí. Tomu nasvedčujú aj včerajšie vyhlásenia šéfa radikálov Tomáša Vandasa. Oznámil, že sa odvolá na ústavný súd. Ak to spraví, účinnosť verdiktu sa odkladá.
Oficiálne strana prestane existovať, až keď ju zo zoznamu vymaže ministerstvo vnútra.
Mantinely pre radikálov
Aj na tento prípad sú extrémisti prichystaní. České médiá zistili, že ešte v roku 2004 na meno Vandasovej matky zaregistrovali Dělnickú stranu sociálnej spravodlivosti.
FOTO - OTTO BALLON MIERNY, MF DNES
Včasnou registráciou sa podľa ústavného právnika Jána Kyselu radikáli vyhli problémom. „Keby tá strana vznikla až teraz, ako nástupnícka, mohlo by sa v rámci registračného procesu skúmať, či nejde o presun programu a členov,“ povedal Kysela serveru iDnes. To však podľa právnika neznamená, že strana sa môže správať rovnako ako jej predchodkyňa. Aj jej by totiž hrozilo zrušenie.
V stredu to potvrdil aj sudca Najvyššieho správneho súdu Jan Passer. V Českom rozhlase povedal, že verdikt vztýčil „neprekočiteľné mantinely“.
Aj keby mali českí radikáli zmeniť stratégiu, v politike plánujú ostať. Vandas včera oznámil, že on a ďalší členovia Dělnickej strany chcú kandidovať v májových voľbách do parlamentu. To, či si zvolia novú hlavičku, oznámia v sobotu.
Doteraz sa strana zúčastnila na troch voľbách, získať sa jej podarilo len tri mandáty v obecných parlamentoch.
V stredu však radikálom stačila aj ulica. Po úvodných výrazoch údivu v súdnej sieni začali pred ňou skandovať. Navzdory policajným ťažkoodencom sa potom vydali na pochod cez Brno. Bez povolenia.
Prečo súd zrušil českých radikálov
1. Dělnická strana je rasistická a xenofóbna
Dělnická strana niektorým skupinám (Rómovia, Vietnamci, Židia) podľa súdu pripisovala negatívne vlastnosti na základe etnickej príslušnosti. Snažila sa tiež vykresliť obraz, že menšiny ohrozujú svet „bielej“ väčšiny a treba sa im preto postaviť.
2. Nadväzuje na Hitlera
Program strany nie je veľmi podobný programu NSDAP Adolfa Hitlera. S národným socializmom sa však zhoduje vo všeobecnejšej rovine. Má konšpiračné videnie sveta a snaží sa o právne vymedzenie etnických skupín.
3. Spolupracuje s neonacistami
Strana svoje mítingy pripravuje spolu s extrémisistickými či neonacistickými organizáciami.
4. Ponúka zlé riešenia
Súd upozornil, že niektoré z tém strany odrážajú hlboké spoločenské problémy. Ona ich však navrhuje riešiť násilím, čo je neprípustné.
Pavol Szalai
Jobbiku v Maďarsku zákaz nehrozí
Maďarskí extrémisti ťažia z liberálnych zákonov a nerozhodnosti súdov.
BRATISLAVA, BUDAPEŠŤ. Maďarsko má liberálnejšie zákony, týkajúce sa slobody slova, zhromažďovania a politickej činnosti, než Česko. Podstatnejšie však je, že tieto zákony súdy pravidelne interpretujú v prospech obžalovaných.
Je aj preto veľmi výnimočné, aby v krajine zakázali extrémistickú organizáciu alebo niekoho odsúdili za podobnú činnosť. A keď sa tak stane, ide vždy len o peňažité či podmienené tresty. Stranu ešte od pádu komunizmu nezakázali žiadnu. Zriedkavé zákazy extrémistov sa navyše nedarí presadzovať. Doterajšie pokusy zákony sprísniť zase vždy skončili aj pre nesúhlas ústavného súdu.
Gardu zákaz nezaujíma
Súdy napríklad zakázali maďarskú odbočku neonacistickej organizácie Blood and Honour, jej aktivisti však vo svojej činnosti pokračujú v iných organizáciách.
FOTO - TASR
Vlani súd právomocne zakázal občianske združenie i hnutie Maďarská garda, tá však pokračuje v činnosti pod mierne zmeneným menom. O zákaze najznámejšieho maďarského extrémistického zoskupenia, strany Jobbik, nikto vážne ani neuvažuje.
Od pádu komunizmu odsúdili v Maďarsku právomocne za činnosť smerujúcu proti demokratickému ústavnému systému krajiny jediného človeka.
V roku 2000 dostal hungarista (maďarská obdoba fašizmu) György Ekrem Kemál za plánovanie násilného prevzatia moci dva roky podmienečne, s odkladom na päť rokov. Trest mu neskôr znížili na rok.
Podmienečné tresty
Na jeden rok podmienečne s odkladom na tri roky vlani zatiaľ neprávomocne odsúdili známeho extrémistu Györgya Budaházyho, jedného z organizátorov útoku na sídlo maďarskej verejnoprávnej televízie v roku 2006. Tento trest však dostal za iný prečin, prípravu násilnej zmeny demokratického systému. Jeho účasť na vypálení sídla televízie ďalší súd potrestal len pokutou.
Niektorí z útočníkov na televíziu dostali po dlhých rokoch aj nepodmienečné tresty. Jeden mladík vlani v novembri napríklad tri roky. To však oficiálne bolo za narušenie činnosti verejnoprávnej inštitúcie a za útok na verejného činiteľa.
Dobrým príkladom zneužívania liberálnych zákonov je demonštrácia neonacistov na známom budapeštianskom Námestí hrdinov, plánovaná na 6. marca. Polícia akciu nepovolila. Za organizátora demonštrácie sa však označila celkom neznáma Národná revolučná strana a zákaz napadla na súde s tým, že ide o predvolebný míting, ktorý polícia v čase volebnej kampane zakázať nemôže. Súd jej dal v pondelok za pravdu a policajný zákaz zrušil.
Peter Morvay
Zdôvodnenie
