Rím 24. apríla (TASR) - Bezprecedentný škandál okolo zneužívania detí, ktorý otriasa americkou cirkvou, pritiahol pozornosť aj k problematike homosexuálov medzi kňazmi a rozpútal vášnivú diskusiu o tom, či by takto orientovaní muži mali slúžiť v cirkvi, aj keď sex nepraktizujú.
Predstavitelia katolíckej cirkvi zdôrazňujú, že niet žiadnej spojitosti medzi pedofíliou a cirkevným príkazom celibátu. Svoje tvrdenie podporujú argumentom, že k väčšine prípadov pedofílie v spoločnosti dochádza v rámci rodín. Zdôrazňujú tiež, že pedofíliu nemožno stotožňovať s homosexualitou.
"Žiadny výskum nepotvrdil spojitosť medzi homosexualitou a skutočnou pedofíliou, teda sexuálnou príťažlivosťou muža k maloletým osobám," napísal Stephen J. Rossetti, kňazský psychiater, v príspevku do amerického jezuitského magazínu America.
Nikto neskrýva skutočnosť, že medzi klérom sú aj homosexuáli, pripúšťa Rossetti, otázkou však zostáva, ako veľa ich je a či ich prítomnosť v radoch cirkvi spôsobuje problém.
Podľa tradičného učenia rímskokatolíckej cirkvi sa totiž homosexuálna orientácia ako taká nepovažuje za hriech, homosexuálne činy však áno. A pokiaľ sa kňaz drží prikázania celibátu a zdržiava sa pohlavného styku, jeho orientácia by teoreticky nemala byť cirkevným problémom.
Hovorca Vatikánu Joaquin Navarro-Valls však nedávno spôsobil značný rozruch, keď sa vyjadril, že homosexuálne orientovaní muži by mali byť z kňazského rádu úplne vylúčení. No jeho zjavné volanie po čisto heterosexuálnom klére zatiaľ nenašlo jednoznačnú podporu americkej cirkvi, potvrdil dnes americký kardinál Theodore McCarrick z Washingtonu.
"Je potrebné žiť v celibáte a toto prikázanie je potrebné stopercentne dodržiavať bez ohľadu na to, akej je kto sexuálnej orientácie," zdôraznil kardinál McCarrick.
Podľa niektorých laických odhadov môže byť v katolíckej cirkvi až 40-50 percent homosexuálov. Kronikár pápeža Jána Pavla II. George Weigel však toto tvrdenie vyvrátil a uviedol, že podľa nedávnych - a oveľa spoľahlivejších - štúdií tvorí počet homosexuálnych kňazov len okolo 15-18 percent.
Bez ohľadu na percentá a čísla však treba vziať do úvahy, zdôraznil jeden z vysokých predstaviteľov americkej cirkvi, že katolícka cirkev stojí pred vážnym problémom, pretože výlučne mužské zloženie jej kléru prirodzene priťahuje vysoký počet záujemcov z radov homosexuálov.
"Je ťažké zabezpečiť, aby medzi katolíckymi kňazmi neprevládali homosexuálni muži a aby všetci kandidáti, ktorých prijmeme, boli zdraví v každom možnom ohľade - psychicky, emocionálne, duchovne aj intelektuálne," vyjadril sa biskup Wilton Gregory, predseda Konferencie amerických biskupov.
Podľa Rossettiho konečným riešením problému nie je zakázať všetkým homosexuálom vstúpiť do cirkvi, ale lepšie preverovať kandidátov na kňazstvo a prípadných homosexuálov patrične preveriť ešte pred zasvätením. To by malo okrem iného zahŕňať prípravu na kňazskú dráhu, kde by adept priamo demonštroval svoj záväzok žiť cnostný život v celibáte.
Podľa Weigela, teológa a autora pápežovej biografie "Svedok nádeje", je pre mužov, ktorí pociťujú "miernu inklináciu k homosexualite", ťažké ubrániť sa "agresívnej homosexuálnej kultúre" v súčasnej spoločnosti.
"Som presvedčený, že v histórii cirkvi bolo mnoho mužov s miernou inklináciou k homosexualite," hovorí Weigel. "Avšak v kultúre, kde sa z homosexuality stal životný štýl a ktorá vyvíja nátlak na mužov s miernymi homosexuálnymi tendenciami, aby sa otvorene priznali k svojej orientácii a pripustili, že homosexualita tvorí jadro ich osobnosti, vyvíja takáto atmosféra na nich enormný tlak. Tak v zmysle ich vlastného správania, ako aj v zmysle ospravedlňovania nesprávneho správania sa u iných," dodal Weigel.
"Všetci máme nejaké chúťky. Niekto má nesprávne chúťky voči jedlu, iný k peniazom a bohatstvu. Avšak v radoch cirkvi táto záležitosť vytvára osobitný problém, ktorý si cirkev musí vyjasniť."
