BUDAPEŠŤ/MOSKVA. Medzi najhľadanejšími vojnovými zločincami je aj bývalý maďarský žandár Sándor Képíró. Vyplýva to z rozhovoru riaditeľa jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala Efraima Zuroffa pre pondelňajšie vydanie ruského denníka Moskovskij komsomolec, z ktorého dnes citovala maďarská tlačová agentúra MTI.
Podľa Zuroffa meno Képíróa sa viaže k najvážnejším skutkom spáchaným voči maďarským židom. Bol jedným z vodcov likvidácie 1200 obyvateľov Nového Sadu v roku 1942. Vojaci, medzi nimi aj Képíró, postrieľali ľudí, v prvom rade židov, mŕtvoly pohádzali do Dunaja. Miestne úrady ho odsúdili v roku 1944 za trestné činy spáchané voči pokojnému obyvateľstvu na desať rokov odňatia slobody, ale po prevzatí moci fašistami ho pustili. Neskôr odcestoval do Argentíny.
Zuroff v rozhovore pre ruský denník pripomenul okolnosti objavenia Képíróa prostredníctvom Maďara žijúceho v Škótsku, ktorý sa na stretnutí tam žijúcich Maďarov chválil tým, že spolupracoval na deportácii maďarských židov do Osvienčimu.
Je smutné, že maďarská prokuratúra zatiaľ nehorí túžbou, aby vzniesli voči nemu obvinenie, cituje ruský denník riaditeľa centra v závere článku.
Súdu hlavného mesta v Budapešti 1. marca vyniesol rozsudok, podľa ktorého je verdikt z roku 1944 proti Képíróovi, odsúdenému za vojnové zločiny, nevykonateľný.
Képíró, ktorý má 95 rokov, bol súdený dvakrát: najskôr ho v roku 1944 odsúdili za porušenie sľubu vernosti maďarskej armáde a za šírenie zlého mena armády. Tento rozsudok bol zrušený po nemeckej okupácii a v roku 1946 ho Ľudový súd odsúdil na 14 rokov väzenia za vojnové zločiny. V tom čase sa odsúdený zdržiaval už v Argentíne, kde sa skrýval niekoľko desaťročí, a do Maďarska sa vrátil v roku 1996.
Prípad Budapešťana v snahe postaviť ho opäť pred súd otvorilo v roku 2006 Centrum Simona Wiesenthala. Képíró odmieta akúkoľvek vinu, údajne nepoužil počas razie v Novom Sade zbraň, iba si overoval totožnosť osôb. Do zahraničia utiekol pred hrozbou kolektívnej viny, nechcel padnúť do sovietskeho zajatia.
