Článok pokračuje pod video reklamou
Z Iránu sa stáva vojenská diktatúra, varuje americká ministerka zahraničia. Obhajuje tak prísnejší postup proti Teheránu.
RIJÁD, TEL AVIV. Šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová hľadá podporu arabského sveta pre sankcie proti Iránu. Hoci Arabi sa boja nukleárneho Iránu rovnako ako Západ, nebude to ľahká misia.
Arabský svet stráca vieru, že Obamova administratíva bude iná ako Bushova.
Obama Arabov nenadchol
Hoci Obama veľa nasľuboval, nenastal posun v izraelsko-palestínskych vyjednávaniach (prakticky žiadne nie sú) ani sa výrazne nezlepšilo vnímanie arabských krajín či moslimov v Amerike. Obamovi sa tiež stále nepodarilo skoncovať s Guantánamom. Washington Post napísal, že aj Clintonová priznáva, že je to málo.
Pre Obamu je podpora arabských krajín pre sankcie proti Iránu dôležitá. Chce, aby postup proti Teheránu, ktorý sa odmieta podvoliť požiadavkám zastaviť svoj nukleárny program a provokuje vyhláseniami o ďalšom obohacovaní uránu, vyzeral čo najviac „zjednotene“. Pre to sa usiluje o sankcie OSN, pre to chce, aby ho podržali aj regionálni hráči.
Nukleárny Irán nie je v záujme arabského sveta. Naruší mocenskú rovnováhu v regióne a je hrozbou. V prípade, že by pre iránske jadro vypukla vojna, roztrasie to stabilitu už aj tak narušenú konfliktmi v Iraku či v Afganistane aj biznis.
Nie náhodou prichádza Clintonová do Kataru a Saudskej Arábie hneď po tom, čo Izrael navštívil náčelník amerických ozbrojených síl admirál Michael Mullen. Izraelčanom povedal, že prípadný útok na Irán bude mať ďalekosiahle následky.
Ako zabrzdiť Izrael
Jeho návštevu a očakávanú návštevu viceprezidenta Joea Bidena izraelskí analytici čítajú ako snahu zabrzdiť Izrael, ktorý je čoraz nervóznejší z iránskych vyhlásení o uráne aj z neúčinnej diplomacie.
V minulosti už izraelské stíhačky bombardovali jadrový reaktor v irackom Osiraku v roku 1981 či pred necelými tromi rokmi údajne zničili podozrivý objekt v Sýrii.
Jeruzalem dlhodobo pripúšťa, že ak diplomacia zlyhá, proti Iránu preventívne zasiahne.
O sankciách proti Iránu hovoril aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu počas svojej návštevy Ruska, ktoré predáva Teheránu svoje sofistikované zbrane a väčšinou sa podobne ako Peking stavia proti sankciám namiereným proti nemu.
Teherán sa mení na vojenskú diktatúru
Clintonová chce na svojom turné partnerov o ich potrebe presvedčiť aj tým, že Irán vykresľuje čoraz ostrejšími slovami.
Pred študentmi v Katare vyhlásila, že Irán smeruje k vojenskej diktatúre. Namiesto ajatolláhov na čele s najvyšším duchovným Chameneím či prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda sa podľa nej k hlavnému slovu dostávajú Revolučné gardy. Aj preto budú podľa nej nové americké sankcie proti Iránu namierené proti jej spoločnostiam.
Iránske gardy vznikli po iránskej islamskej revolúcii v roku 1979. Dnes kontrolujú okrem iného aj strategické zbrane, ale aktívne sú aj v podnikaní s ropou, exportom a importom či v stavebníctve. Na významných predstaviteľov Revolučných gárd, ako aj iránskeho atómového programu uvalila sankcie v minulosti aj Európska únia.
Clintonová sa snaží tiež vzbudiť nádeje, že mierové rozhovory medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi sa začnú už tento rok. To však administratíva sľubovala už minulý rok.
