Americko-ruská dohoda o odzbrojení je stále vo hviezdach. Jej podpis komplikuje plán vybudovať americké základne v balkánskych krajinách.
MOSKVA, BRATISLAVA. Keď sa do Bieleho domu nasťahoval Barack Obama, začalo sa hovoriť o „resetovaní“ vzťahov s Rusmi. Nová americká administratíva zrušila plán na radar v Česku a rokovala s nimi o novej dohode o odzbrojení. Presne, ako Kremeľ chcel.
Neprešiel ani rok a vo Washingtone aj v Moskve sa hovorí, že tlačidlo reset nefunguje. Ruskej vláde prekáža, že Američania chcú svoje protiraketové prvky proti štátom, ako je Irán, vybudovať v nových členských krajinách NATO, v Rumunsku a Bulharsku. Ruský premiér Vladimir Putin to označil za prekážku pri podpise novej dohody o odzbrojení medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Napätie zvýšil aj moldavský odštiepenecký región Podnestersko, ktorý sa ponúkol, že ak o to Moskva požiada, prijme jej rakety.
Rusi: Sme prekvapení
Potom, čo v Bukurešti začiatkom mesiaca vláda oznámila, že prijala ponuku na umiestnenie amerických rakiet, sa pridala aj Sofia. Tamojší americký veľvyslanec prezradil, že s Bulharmi vedú rozhovory o ich účasti na protiraketovom štíte. Bulharská vláda to potvrdila.
„Už sme sa pýtali našich partnerov vo Washingtone, čo to všetko má znamenať, a prečo tu po rumunskom „prekvapení“ máme teraz bulharské „prekvapenie“,“ odkázal Američanom cez agentúru RIA ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.
Ruský premiér Vladimir Putin a ďalší vládni predstavitelia cez víkend ešte pritvrdili.
Plány na americký protiraketový štít označili za prekážku pre podpis novej dohody o jadrovom odzbrojení, ktorá má nahradiť už neplatnú zmluvu START. Do prestrelky sa postavilo aj separatisti z Podnesterska na hraniciach s Ukrajinou, ktoré sa s podporou Moskvy odtrhlo od Moldavska.
Znepokojení Moldavci
Líder nikým neuznaného regiónu vyhlásil, že je pripravený ako odvetu prijať ruské strely. „Čo sa týka striel Iskander, už dlho hovoríme, že sme pripravení,“ povedal Igor Smirnov.
Jeho vyhlásenie vyľakalo moldavských politikov. Líder Moldavskej demokratickej strany a možný budúci prezident Marian Lupu povedal, že ak Rumunsko rakety prijme, „nebude to mať pozitívny vplyv na Moldavskú republiku“.
Jediný výsledok Obamovej naivity je sklz pri budovaní protiraketovej obrany, kritizuje Peter Morvay.
Bývalý prezident a šéf komunistov Vladimir Voronin sa obáva, že z Moldavska sa stane nárazníková zóna medzi Západom, ktorý bude mať rakety v susednom Rumunsku a Ruskom, ktoré má už teraz svojich vojakov v Podnestersku.
Ak chce Washington lepšie vzťahy s Moskvou, takto sa mu to podľa analytičky Maše Lipmanovej nepodarí. Nový Obamov štít podľa nej Rusov dráždi rovnako ako predstava, že Ukrajina a Gruzínsko budú členmi NATO. „Teraz sú problémom Rumunsko a Bulharsko. To živí nedôveru na ruskej strane – myšlienka, že Spojené štáty sa nesnažia budovať vzťahy s Ruskom a rozvinúť konštruktívny dialóg, ale bez ohľadu na to sledujú vlastné ciele,“ povedala analytička agentúre Reuters.
Nič nie je isté
Balkánski členovia NATO sa situáciu snažia upokojiť. Rumuni popierajú, že by americké rakety u nich mali nejakú súvislosť s Podnesterskom či rozhovormi o náhrade START. Americký veľvyslanec v Bulharsku James Warlick hovorí, že Spojené štáty nechcú, aby si Sofia musela vyberať medzi Washingtonom a Moskvou.
Faktom je, že nič ešte nie je isté. Rakety v Rumunsku musí ešte schváliť parlament, Bulhari zase zdôrazňujú, že s Američanmi sú len vo fáze rozhovorov. Poradiť sa chcú aj s Bruselom. „Na reakcie si počkáme z dvoch miest. Od Európskej komisie, pretože sme členom únie, a z bulharského parlamentu,“ vyhlásil premiér Bojko Borisov.