Ašchabad/Moskva 24. apríla (TASR) - Prezidenti piatich krajín regiónu Kaspického mora dnes v turkménskom Ašchabade ukončili dvojdňový summit o právnom štatúte Kaspického mora bez toho, aby došlo k avizovanému podpisu spoločnej deklarácie.
Napriek tomu, že lídri Ruska, Kazachstanu, Turkménska, Azerbajdžanu a Iránu spoločný dokument údajne pre nezhody "technického charakteru" nepodpísali, historicky prvý summit na úrovni prezidentov všetci zúčastnení označili za prínosný a dohodli sa na ďalších pravidelných stretnutiach.
Ďalšia schôdza prezidentov krajín kaspického regiónu sa má konať v iránskom Teheráne. Termín budúceho summitu zatiaľ stanovený nebol. Prezidenti rokovali v Ašchabade o budúcom právnom štatúte Kaspického mora, spôsobe rozdelenia morského dna, rybolove, ekológii a spolupráci v oblasti bezpečnosti. Spory o rozdelení dna, ktoré ukrýva obrovské zásoby ropy schopné konkurovať Perzskému zálivu, sa začali po rozpade Sovietskeho zväzu, keď v regióne okrem Ruska a Iránu začali svoje nároky uplatňovať aj Kazachstan, Turkménsko a Azerbajdžan.
S proporcionálnym rozdelením morského dna podľa námorného práva, nesúhlasí predovšetkým Irán, ktorému by tak pripadlo len 13 percent dna. Teherán preto navrhuje rozdelenie dna na päť rovných dielov. Túto pozíciu podporuje aj Azerbajdžan.
"Problémov je viac, než sme čakali," priznal na záver summitu prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev. Ako spresnil, účastníci summitu sa rozchádzali nielen vo veci budúceho štatútu Kaspického mora, ale rôznym spôsobom interpretovali aj dohody o štatúte Kaspického mora z rokov 1920 a 1941.
Turkménsky hostiteľ Saparmurat Nijazov vyhlásil, že strany neboli pripravené niesť za podpis spoločnej deklarácie zodpovednosť a mali obavy z negatívnych reakcií doma.
Predstavitelia Ruska a ruská spoločnosť Lukoil, ktorá sa výrazne angažuje v kaspickom regióne, naznačili, že sa budú usilovať o bilaterálne dohody o rozdelení morského dna s Kazachstanom a Azerbajdžanom. Lukoil ponúka Astane a Baku využitie existujúcich ropovodov do ruského čiernomorského terminálu Novorossijsk, odkiaľ by sa ropa ďalej prevážala k odberateľom námornými tankermi. Podľa Lukoilu existujúc ropovodná sieť bude kapacitne stačiť až do roku 2010.
Doterajšie nezlučiteľné postoje jednotlivých krajín regiónu podľa expertov bránia rozsiahlemu výskumu ložísk, príchodu veľkých zahraničných investorov a začatiu ťažby vo veľkom rozsahu. Absencia dohody sa podpísala aj na zhoršení kvality morskej vody a nadmernom rybolove, ktorý ohrozil populáciu vzácnych jeseterov vyhľadávaných kvôli čiernemu kaviáru. Počet kaspických jeseterov klesol za posledných 20 rokov o približne 90 percent. Dôvodom je znečistenie vody a ukončenie regulovaného rybolovu z čias Sovietskeho zväzu.
Rusko zastavilo komerčný lov jeseterov z vôd Kaspického mora na nátlak medzinárodného spoločenstva a expertov vlani v júli. Azerbajdžan a Kazachstan súhlasili s dočasným prerušením lovu jesetera až po tom, ako im signatári dohody o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi (CITES) pohrozili uvalením medzinárodného embarga na vývoz kaspického kaviáru. Všetky kaspické krajiny - okrem Iránu - nedokážu účinne čeliť pytliakom a organizovaným skupinám, pre ktorých je drahý čierny kaviár silným lákadlom.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel
