Parlamentné voľby v Iraku by mali sunnitom pomôcť vrátiť sa do politiky. Zatiaľ to tak nevyzerá.
BAGDAD, TEL AVIV. Nehovorí sa o bezpečnosti v krajine, ani o ľuďoch, ktorým doma stále funguje elektrina len pár hodín denne. Hlavnou témou oneskorenej predvolebnej kampane, ktorá sa začala v piatok, sa stali spory o to, kto má vo voľbách právo kandidovať.
Komisiu, ktorá o tom rozhodovala, vedie iracký šiit s neskrývanými sympatiami k Iránu. A najprominentnejším „vyškrtnutým" sa stal sunnitský politik, ktorý ohrozuje pozície šiitského premiéra. „Nikto neočakával, že Irak nastaví nové štandardy demokracie, ale to, na čo sa pozeráme teraz, je teda pod úroveň," citovali britské The Times nemenovaného západného diplomata.
Tvrdá kampaň Iracké voľby
v parlamentných voľbách, ktoré budú 7. marca, pôjde o 325 mandátov, uchádza sa o ne 6172 kandidátov, volebné právo má takmer 19 miliónov Iračanov,
favoritom je premiér Núrí Málikí a jeho široká koalícia Právny štát, ktorá zvíťazila v minuloročných provinčných voľbách, v strane sú suniti, šiitski Kurdi, kresťania i nezávislí.
Ľudia v Iraku hovoria o vydieraní, špinavých trikoch a zastrašovaní kandidátov. V západoirackom meste Fallúdža ťažko zranili kandidáta jednej z volebných strán, v provincii Ninive sa objavili prvé prípady úplatkárstva. Členovia a sympatizanti niektorých politických strán rozdávali voličom peniaze, elektrospotrebiče alebo vykurovaciu naftu.
V sobotu predvolebnú kampaň načas prerušilo Iracké národné hnutie, ktorého líder Saleh Mutlak sa nedostal na kandidačnú listinu. Dôvodom malo byť jeho členstvo v Saddámovej strane Baas. Mutlak sa považuje za najostrejšieho kritika premiera Núrího Málikího, ktorý by chcel byť premiérom aj v nasledujúcom funkčnom období. Mutlak členstvo v strane Baas nepopiera, ale bráni sa tým, že z nej odišiel koncom 70. rokov.
Sunniti sa sťažujú Baas bola tradične sunnitská strana, do ktorej mnohí ľudia vstupovali z čisto karieristických dôvodov. Po páde Saddáma Husajna členov strany preverovali a mnohým zakázali verejnú činnosť. Sunniti tiež bojkotovali voľby v roku 2005. Tie súčasné, naplánované na 7. marca, majú byť pre nich príležitosťou vrátiť sa do politického života. Sunniti sa často sťažujú, že v Iraku, ktorému teraz dominujú šiiti, sú druhotriednymi občanmi.
Analytici však tvrdia, že to, čo predchádzalo predvolebnej kampani, nepomôže zmieriť iracké etnické skupiny.
Voľby sú pritom životne dôležité nielen pre budúcnosť Iraku, ale aj pre celý región. O rok z Iraku odídu americkí vojaci a preto bude podstatné, kto bude v Iraku pri moci. Rovnako ako to, ako sa k nej dostane.
