Neonacisti chceli pochodovať mestom a pripomínať bombový holokaust. Zastavila ich živá reťaz 15-tisíc ľudí.
DRÁŽĎANY, BRATISLAVA. Sestry Robelové boli deti, keď sa to stalo. Ilse mala osem, Helga desať rokov, keď spojenci na mesto zhodili tisíce ton bômb. Prišli o svojich najbližších a nikdy nezabudli na krvavočervenú oblohu nad horiacim mestom.
Dnes majú 72 a 75 rokov a podľa denníka Kölner Stadt-Anzeiger sa v sobotu nepridali k mužom, ktorí letecký útok Drážďan označujú za „bombový holokaust". Boli súčasťou trojkilometrovej ľudskej reťaze obyvateľov mesta, ktorí sa postavili proti krajnej pravici a jej výkladu histórie.
Snaha nahovoriť verejnosti, že nacisti neboli o nič horší než ich protivníci je veľmi vypočítavá lož, píše Peter Morvay
Prišiel aj Kocáb Spor o obete
nacisti pred koncom vojny uvádzali 200-tisíc obetí, krátko po vojne sa hovorilo o 30- až 40-tisíc mŕtvych, krajne pravicová strana NPD v kampani 2004 hovorila o pol milióne obetí, komisia expertov zdokumentovala 18-tisíc mŕtvych, celkový počet je podľa nej 25-tisíc ľudí.
„Sme proti mladým a starým nacistom, ktorí sa opäť pokúsili zneužiť náš deň smútku. Drážďany ich nechcú," povedala primátorka mesta Helma Oroszová. Zatlieskalo jej skoro 15-tisíc ľudí, ktorí reťaz v sobotu v mrazivom počasí vytvorili. Na výzvu mesta, protifašistických organizácií, odborov, politikov a umelcov ich prišlo oveľa viac, než sa čakalo. Bol medzi nimi aj český minister pre ľudské práva a národnostné menšiny Michael Kocáb, ktorého nápad podľa českých médií nadchol a rád by ho doma použil proti českým neonacistom.
Väčšina ľudí, ktorí sa držali za ruky, mala pripnutú bielu ružu na znak smútku. Spomínali na obete bombardovania spojencov pred 65 rokmi. Podľa komisie expertov vtedy zahynulo 25-tisíc ľudí.
Na stanici Neustadt zablokovali asi šesť a pol tisíc prívržencov krajnej pravice oblečených v čiernom, ktorých do mesta na pochod zvolala východonemecká mládežnícka organizácia JLO. Minulý rok usporiadala na počesť obetí bombardovania najväčší pochod neonacistov v povojnovej histórii Nemecka. Tento rok sa do mesta nedostali.
Ostali na stanici, odkiaľ nacisti počas druhej svetovej vojny deportovali židovské rodiny do koncentračných táborov.
Oba tábory od seba držalo skoro šesťtisíc policajtov. K zrážkam nedošlo, aj tak bolo zranených 27 ľudí, väčšinou policajtov, na ktorých neonacisti hádzali kamene.
Porážka krajnej pravice Nemecké médiá cez víkend písali o jasnej porážke pravicových extrémistov. Mládežnícka JLO má podporu najsilnejšej krajne pravicovej Národnodemokratickej strany Nemecka (NPD). Tá uspela v posledných krajinských voľbách v Drážďanoch aj kampaňou, v ktorej hovorila o pol milióne obetí bombardovania Drážďan a roky sa snaží porovnávať zabíjanie v Drážďanoch so systematickým vraždením Židov. Jej šéf Udo Voigt prišiel v sobotu na pochod a hovoril o genocíde Nemcov.
„Rozpínanie pravicových extrémistov nesmieme tolerovať," povedala na zhromaždení Helga Robelová. Potom šla spolu so sestrou do zrekonštruovaného chrámu Frauenkirche a zapálila tam sviečku za tých, čo pred 65 rokmi bombardovanie neprežili. Obe v tichosti spomínali.
Peklo na zemi
Operácia spojencov rozdeľuje aj po rokoch. Pri bombardovaní zomrelo veľa civilistov.
DRÁŽĎANY, BRATISLAVA. Tí, čo to prežili, rozprávajú o pekle na zemi. Takmer 1300 britských a amerických bombardérov zhodilo v noci z 13. na 14. februára 1945 na Drážďany skoro 4000 zápalných a trhavých bômb. V meste boli okrem 630-tisíc obyvateľov tisíce utečencov, ktorých v úkrytoch i priamo na uliciach zabíjal oheň a dym. V historickom centre mesta malo mnoho budov drevenú konštrukciu a zhorelo do tla - Semperova opera, zámok Zwinger či chrám Frauenkirche. Mesto nemal kto chrániť, protivzdušnú obranu presunuli Nemci ďalej na východ. Podľa komisie expertov zahynulo 25-tisíc ľudí, zničených bolo 25-tisíc domov a 90-tisíc bytov.
Nálet na Drážďany ostáva jednou z najspornejších operácií spojencov počas vojny. Historici však pripúšťajú, že Drážďany patrili k baštám nacistov, bol tam významný železničný uzol a továrne stále zásobovali front.
(mim)
