Boa Sr (1925 - 4. 2. 2010), jej meno znamená zem, prežila na indických Andamanských ostrovoch svoj život v kmeni Bo, zomrela 85-ročná ako jej posledný člen. Vyrastala v tradičnej spoločnosti, ktorá sa živila lovom divokých prasiat, rýb a korytnačiek a divo rastúcich zemiakov.
Jazyk Bo patril na ostrovoch k desiatim, ktorými sa tam hovorilo. Keď jej zomreli rodičia i manžel, tak sa už nemala s kým zhovárať, komunikovala miestnym nárečím hindu. Vďaka jazykovedkyne Anvity Abbi z univerzity v Dillí sa zachovalo aspoň niekoľko nahrávok z rozprávania i spevu Boa Sr. Jej odchodom odišla aj časť starej kultúry.
Jazyk Bo patrí totiž k jazykom predneolitickým, teda z obdobia pred 65tisíc rokmi. Neľahké obdobie zažili, keď ich indická vláda roku 1970 sústredila do drevených barakov na jeden z ostrovov. Boa Sr vždy túžila vrátiť sa na miesta svojich predkov.
V polovici 19. storočia žilo na ostrovoch okolo 5 000 členov takzvaných Veľkých andamanských kmeňov, dnes majú už len 52 príslušníkov. Veľkou ranou bol pre obyvateľov rok 2004, keď vlny tsunami zabili takmer 3 500 ľudí. Boa Sr spomínala, že im starší prikazovali nepohnúť sa z miesta, lebo sa bude otvárať zem. Jej sa otvorila o šesť rokov neskôr.
