Maďarsko má najbizarnejšiu predvolebnú kampaň od pádu komunizmu. Oficiálne ešte nikdy netrvala tak krátko (prezident oznámil termín volieb 11. apríla necelé tri mesiace pred ich konaním) a obe najväčšie strany sa ešte nikdy tak nevyhýbali tomu, aby prezradili čokoľvek konkrétne o svojom programe.
Najďalej zašiel Fidesz, ktorý chce svoj program zverejniť až v druhej polovici marca – voliči budú mať dva–tri týždne na jeho preštudovanie. Nápadné je aj mlčanie lídra Viktora Orbána.
V piatok síce predniesol svoje tradičné hodnotenie stavu krajiny, bolo však netradične zdržanlivé a inak ho okrem vyhlásení na vlastnej webovej stránke skoro nepočuť. V parlamente nevystúpil už dva roky, dáva málo rozhovorov a aj to len médiám, od ktorých nehrozia nepríjemné otázky.
Fidesz i vládni socialisti venujú najviac času popieraniu toho, čo podľa oponentov po voľbách urobia. U Orbánovcov to došlo tak ďaleko, že o miesto na kandidátke prišiel dlhoročný poslanec, čo sa preriekol, že aj Fidesz bude musieť po voľbách zaviesť daň z nehnuteľností.
S ňou prišla na záchranu rozpočtu Bajnaiho vláda, Fidesz ju však rozhorčene odmietol. Zatriasla sa aj stolička pod kandidátom strany na budúceho ministra financií, keď priznal nutnosť nejakej penzijnej reformy.
Je to prosté. Hlavná starosť Fideszu je nikoho nepohoršiť, a neriskovať isté víťazstvo. Sľúbiť akýkoľvek konkrétny krok by bola chyba, vždy sa nájde niekto, kto na tom tratil. Ani prílišné angažovanie kontroverzného Orbána by sa nemuselo vyplatiť. Socialisti zase nechcú prehĺbiť svoju prehru. Každý sa riadi heslom čo nepovieš, to ťa nebolí.
