Nová eurokomisia prešla. S výhradami

S trojmesačným oneskorením Európsky parlament schválil novú eurokomisiu . Dostala viac hlasov, ako sa čakalo.

Najprv jej vznik odsúvala komplikovaná ratifikácia Lisabonskej zmluvy, neskôr kritizovaná kandidátka Bulharska Rumiana Želevová, ktorá musela odstúpiť. V utorok poslanci Európskeho parlamentu schválil kľúčový orgán únie - Európsku komisiu presvedčivejšie, než sa čakalo.

Silný Barroso

Nová eurokomisia pod vedením staronového predsedu Josého Manuela Barrosa dostala viac ako potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov. Za hlasovalo 488 európskych poslancov, 137 bolo proti a 72 sa zdržalo. Socialisti si neodpustili kritikou komisárov, ktorí na vypočutiach podľa šéfa frakcie Martina Schulza „nič nepovedali, aby nič nepokazili“, ale dali eurokomisii hlas.

Eurokomisiu ohlasovali, viacerí však chcú, aby bola silnejšia a riešila ekonomickú krízu. Podľa frakcií má byť druhá Barrosova komisia silnejšia a má mať vyššie ambície než jej nevýrazná predchodkyňa. Komisia, ktorá v únii predkladá legislatívne návrhy a kontroluje dodržiavanie zmlúv, si bude musieť poradiť s finančnou krízou, stabilitou eurozóny v Grécku či Španielsku, klímou aj spoločnou energetickou politikou.

Pohľad na novú eurokomisiu si žiada dobrý žalúdok, varuje Peter Morvay

Európsky vplyv na svetovej scéne však komisia podľa analytika Piotra Macieja Kaczynského z Centra pre štúdium európskych politík (CEPS) neovplyvní. „Samotná komisia nemá veľký vplyv na to, akú váhu má únia vo svete. Nevydarený summit EÚ-USA však ukázal, že neschopnosť lídrov rešpektovať Lisabonskú zmluvu vedie k negatívnym dôsledkom.“

Americký prezident Barack Obama na summit nepríde aj pre nejasné európske vedenie. V únii sa naťahovali, kto bude summitu predsedať. Reformná Lisabonská zmluva, ktorú prijali v decembri, a mala ustanoviť jedného jasného lídra, zatiaľ vedenie skôr skomplikovala.

Podľa Kaczynského bude viac než doteraz v komisii číslom jeden Barroso. „Toto je komisia s najsilnejším predsedom, akú sme kedy mali. Barroso bude mať právomoc vyhodiť jednotlivých komisárov,“ hovorí Kaczynski.

Posledná veľká komisia

Podľa slovenskej europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej nie je jasné, či bude komisia silnejšia. „Pozícia Slovenska bude v tejto komisii významnejšia, máme podpredsedu. Je tam však veľa nových komisárov, ktorí skúsenosti nemajú, niektorí, hlavne pravicoví kandidáti, neboli presvedčiví,“ myslí si Flašíková-Beňová.

Zo Slovákov proti komisii hlasoval len europoslanec Jaroslav Paška za SNS. „Štáty nominovali svojich kandidátov bez toho, aby vedeli, na akú problematiku ich nominujú. Mnohí preukázali, že svojej problematike nerozumejú,“ hovorí Paška.

Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa počet komisárov po roku 2014 zníži o jednu tretinu, takže toto bude naposledy, čo má každá krajina svojho komisára.

Šefčovič: Chceme mať pod kontrolou lobistov v Bruseli

V čom je v skratke dôležitá vaša funkcia a čo budú vaše kompetencie?
Mojou úlohou je vytvoriť čo najlepšiu atmosféru medzi Európskym parlamentom a Európskou radou tak, aby sme v tom novom rámci, ktorý nám vytvára Lisabonská zmluva mohli pracovať čo najefektívnejšie. Aby legislatíva prechádzala čo najhladšie, aby v nej boli zohľadnené výhrady inštitúcií. V krátkosti som priesečníkom Komisie medzi Európskym parlamentom a radou.

Máte na starosti aj register lobistov. Ako chcete docieliť, aby v ňom boli všetci, ktorí sa snažia ovplyvňovať procesy v Bruseli?
Aby vplyv rôznych záujmových združení, lobistických firiem a mimovládnych organizácií bol čo najtransparentnejší, budem spolupracovať s parlamentom, aby sme mali spoločný register lobistov. Momentálne parlament má svoj aj Európska komisia má svoj. Zatiaľ je v ňom zaregistrovaných okolo 2500 firiem, číslo rastie, pribúda asi 20-30 firiem každý týždeň. Budeme sa snažiť s parlamentom prepojiť registre, aby bolo jasné, kto je lobista, aký má rozpočet, aké záujmy predstavuje. To bude významný krok pre nadchádzajúcu komisiu. Ešte budeme hľadať odpovede s Európskym parlamentom, akým spôsobom zabezpečiť, aby sa registrovali aj právnické firmy a think-tanky, ak ich cieľom je ovplyvniť mienku v Bruseli.

Aké dôležité sú vzťahy v zákulisí pre vašu funkciu?
V podstate ako v každej práci, diplomatickej či politickej, pri dosahovaní výsledkov je veľmi dôležité, akú reputáciu človek má, či dodržuje slovo, dohody, akým spôsobom sa mu podarilo vybudovať si osobné kontakty a dôveru partnerov. To je dôležité aj tu, pretože dochádzam do kontaktu s veľkým množstvom partnerov. V parlamente to nie sú len poslanci ale aj experti. Ide o to, aby ste mohli ponúknuť svoju osobu a svoje záruky takým spôsobom, že to bude dôveryhodné. Tak, že partneri vám budú dôverovať často na čestné slovo. Jedine týmto spôsobom sa dajú často dosiahnuť veľmi dôležité kompromisy, často veľmi bolestivé pre jednotlivých aktérov. Ale tak funguje Európa, keď sa chceme 27 členských štátov a tri hlavné inštitúcie dohodnúť, bez nich sa to nedá.

Poznáte sa osobne s pánom Barrosom, pánom Rompuyom, s pani Ashtonovou, aký máte z nich dojem?
S pánom Barrosom máme veľmi pracovný kontakt, minimálne sa stretávame každú stredu na zasadnutí kolégia, keď boli mimoriadne udalosti, tak sme mali viacero bilaterálnych schôdzok. Teraz už sú schôdzky viac pracovné. Komunikujeme prostredníctvom telefonátov a smsiek, keď sa inak nedá, lebo jeho program je oveľa nabitejší než môj. Cathy Ashtonová je veľmi príjemná, žoviálna kolegyňa. Predtým než sa stala vysokou predstaviteľkou sme sedeli pri sebe za stolom kolégia.

Teraz zas budeme blízko seba sedieť. Je to ako v škole, so spolužiakmi, ktorí sedia vedľa vás, najčastejšie komunikujete. Tak je to aj s ňou, aj keď od nástupu do funkcie je mimoriadne zaneprázdnená. Riešime momentálne hlavné veci, čo sa týka založenia európskej zahraničnej služby. Ja mám mať na starosti zmenu personálnych pravidiel, a administratívne zabezpečenie od logistiky, výpočtovej techniky až po výplaty a penzie. Pána Rompuya ešte som sa s ním osobne nestretol, budem sa snažiť, aby sme mohli rokovať čím skôr.

Rôzni diplomati vnímajú vedenie únie po Lisabonskej zmluve rozštiepene s veľa lídrami.
Lisabonská zmluva platí od 1. decembra, práve sme odhlasovali komisiu. Aj nový tím sa dáva dokopy. Myslím si, že v komisii je veľmi silný tím a som si istý, že úvodné ťažkosti pri nastolení nového systému pominú. Robíme totiž veľa vecí naraz, Cathy Ashton si tvorila svoj nový tím, absolvovali sme zložité vypočutia. Do apríla chceme vytvoriť základ európskej zahraničnej služby, čo je obrovská úloha.

Potom, keď všetky tri časti mozaiky zapadnú do seba, koordinácia aj prezentácia európskeho záujmu v zahraničí bude oveľa silnejšia, aj hlasy kritikov podľa mňa o takého polroka, rok zaniknú. V zahraničnej službe budú predstavitelia národných diplomacií, pracovníci Komisie, pracovníci Rady, celkovo hovoríme o niekoľko tisíc ľuďoch. Budú mať dva ciele – presadzovanie európskeho záujmu vo svete a poskytovanie pomoci občanom v núdzi v ďalekých krajinách. Som presvedčený, že to povedie nie k rozštiepeniu ale postupne k synergii.

Na Haiti sa hovorilo, že Európa nemá schopnosť rýchlo zareagovať, myslíte, že externá služba má šancu byť flexibilnejšia?
Táto kritika má dôležitý rozmer aj public relations, lebo európsky tím bol na Haiti už štrnásť hodín po tom, ako sa rozšírili zvesti o tom, že je tam zemetrasenie. Tím z Európskej komisie pre živelné katastrofy okamžite sadol do lietadiel a rôznym zložitým spôsobom sa dostali na Haiti. Nepredstavovalo to takú možnosť pre spravodajstvo, ako keď tam pricestuje celá americká vojenská mašinéria, ktorá veľmi spektakulárne začne poskytovať pomoc vo svojom susedstve.

Myslím, že Európa zareagovala pomerne rýchlo. Cathy Ashton komunikovala s generálnym tajomníkom OSN a prezidentom Haiti, ktorí ju prosili, aby tam v úvodných dňoch nechodila, lebo letisko malo problémy príjimať aj lietadlá s pomocou, nepotrebovalo politikov, ktorí na mieste pomôcť nemohli.

Ako by sa dala zefektívniť veľká bruselská armáda úradníkov?
Pre stredné a menšie krajiny to vyzerá ako obrovský počet ľudí, ale prirovnáva sa to k počtu pracovníkov parížskej alebo frankfurtskej radnice, alebo počet zamestnancov jedného alebo dvoch ministerstiev vo veľkých krajinách. Ale určite budem rešpektovať zásadu, že do roku 2013 nebudeme požadovať nárast pracovníkov, budeme mobilizovať vnútorné rezervy. Budeme sa snažiť, aby sme do konca budúceho roka mali za sebou veľmi kvalitný prehľad stavu ľudských zdrojov, ako ich optimalizovať, lebo nás budú čakať veľmi zložité diskusie, keď sa bude rozhodovať o rozpočte pre budúcu komisiu po roku 2013. Budem chcieť byť na tú diskusiu veľmi dobre pripravený.

Ste prvý Slovák na vyššej pozícii v únii, ako podpredseda Komisie. Budete nejako podporovať, aby viac Slovákov prišlo do inštitúcií únie pracovať?
Musím sa starať rovnakou mierou o všetky členské krajiny. V európskych inštitúciách robí asi šesťsto Slovákov. Proces prijímania pracovníkov je veľmi zložitý, jeho ovplyvňovanie ani nie je možné. Budem sa ale snažiť, aby sa dodržali kvóty, koľko ľudí máme mať v nižšom, strednom a vysokom menežmente a do konca tohto roku naplnili pre Slovensko aj ostatné nové členské krajiny. Aby komisia mohla objektívne vykonávať svoju funkciu, musí totiž rešpektovať nielen princíp zásluh, ale aj geografickej vyváženosti.

Aká je vaša pozícia v spore o platy euroúradníkov, ktorí demonštrovali za vyššie platy?
Európska komisia bola prekvapená, že Rada, teda členské krajiny, nerešpektovali rozhodnutie, ktoré sami prijali o platoch úradníkov. Ako Komisia sme neboli presvedčený o zákonnosti takéhoto riešenia, obrátili sme sa teda na Európsky súdny dvor. Očakávame rozhodnutie v priebehu roka.

Pri kritike, že naše platy rástli oproti platom v národných administratívach, sa zabudlo povedať, že naše platy sú priamo závislé od vývoja platov v členských krajinách, ale keďže musíme čakať na štatistické výsledky, je to s jeden a pol ročným oneskorením. Platnosť tohto vzorca na výpočet platov je len do roku 2012 a dohoda o novom vzorci bude jedna z mojich najťažších úloh.

Ela Rybárová

Zloženie Európskej komisie