Moskva 23. apríla (TASR) Prezidenti piatich krajín oblasti Kaspického mora dnes na historicky prvom spoločnom summite v turkménskom Ašchabade hľadajú zblíženie postojov a možný kompromis pri stanovení právneho štatútu Kaspického mora.
Ruský prezident Vladimir Putin na summite navrhol, aby sa rozdelilo len morské dno a Kaspické more bolo ponechané ako jeden celok. "S radosťou sledujeme, že rastie počet prívržencov tohto prístupu," zdôraznil Putin. "Deliť Kaspické more na päť častí by bolo chybou," dodal.
Na morskom dne sú podľa expertov obrovské zásoby ropy a práve nezlučiteľné postoje jednotlivých krajín bránia výskumu ložísk, príchodu veľkých investorov a začatiu ťažby vo väčšom rozsahu. Rozpory pretrvávajú aj v oblasti rybolovu.
Rusko, Kazachstan, Turkménsko, Azerbajdžan a Irán sa od rozpadu Sovietskeho zväzu už vyše desať rokov nevedia dohodnúť nielen na spôsobe rozdelenia morského dna a štatúte Kaspického mora, ale ani na tom, či Kaspické mora považovať za more, alebo za jazero. Niektoré krajiny požadujú rozdelenie dna Kaspického mora na päť rovných dielov, iné navrhujú princíp teritoriálnej deľby, ktorá znevýhodňuje Azerbajdžan a Irán.
Zásadná dohoda o rozdelení morského dna a zásob ropy v Ašchabade pravdepodobne nebude dosiahnutá a za úspech sa bude pokladať dohoda o ďalších pravidelných konzultáciách.
Podľa expertov sú totiž postoje jednotlivých krajín regiónu stále veľmi vzdialené. Nepriamo to potvrdil turkménsky prezident Saparmurat Nijazov, keď dnes na summite navrhol, aby bol zastavený výskum a ťažba ropy v sporných oblastiach.
"Nič sa nestane, ak sa dohodneme na pozastavení prác na sporných územiach," povedal Nijazov s tým, že kým neexistuje dohoda o rozdelení dna, "nemožno si prisvojovať ťažobné parcely" na spornom území.
Ruský prezident dnes v Ašchabade navrhol aj spoluprácu krajín kaspického regiónu v oblasti ekológie a bezpečnosti. Ak krajiny nebudú spolupracovať v boji s medzinárodným extrémizmom, nepodarí sa vyriešiť ani ekonomické problémy, mieni Vladimir Putin.
Kaspické more podľa ekológov trpí nadmerným rybolovom, v dôsledku ktorého môže v mori úplne vyhynúť populácia jesetera vyhľadávaného kvôli čiernemu kaviáru.
Rusko zastavilo komerčný lov jeseterov z vôd Kaspického mora na nátlak medzinárodného spoločenstva a expertov vlani v júli. Azerbajdžan a Kazachstan súhlasili s dočasným prerušením lovu jesetera až po tom, keď im signatári dohody o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi (CITES) pohrozili uvalením medzinárodného embarga na vývoz kaspického kaviáru.
Počet kaspických jeseterov klesol za posledných 20 rokov o približne 90 percent. Dôvodom takéhoto výrazného poklesu je znečistenie vody a ukončenie regulácie z čias Sovietskeho zväzu, ktorú rýchlo nahradili pytliaci a organizované zločinecké gangy.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
