SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Squatting: Bývanie na hrane zákona

Keď pred časom médiá ukazovali zábery, ako v Prahe polícia násilím vyháňa mládežníkov z akejsi vily Milada, ktokoľvek s hypotékou na krku sa mohol rozčúliť a pýtať sa: Odkiaľ sa berie tá drzosť bývať načierno? Iní možno pred sebou mali prvú príležitosť zi

stiť, čo znamenajú slová squat, squatting.

Squat je obydlie, kde sa býva nelegálne, bez súhlasu majiteľa. Toľko slovník. Brať ho treba s rezervou, už len preto, že v tom prípade by bol squatterom každý desiaty obyvateľ planéty. Milióny ľudí v Afrike, Indii či v Južnej Amerike totiž sídlia na územiach, ktoré im nepatria. Bývať kdesi treba a oni nemajú na výber. Trochu iný prípad sú squatteri, ako ich poznáme v Európe. Vo vyspelých krajinách to nebývajú bezdomovci, ale mladí ľudia, ktorí si dobrovoľne zvolili tento životný štýl. Politický čin, gesto ochranára, azyl pre tých, ktorí chcú žiť inak, to všetko môže znamenať squatting. Túžba po romantickom bývaní je v rebríčku motívov spravidla na konci.

Skryť Vypnúť reklamu

Bývanie pre všetkých

Hnutie squatterov, besetzers či ocupas, ako ich nazývajú Nemci a Španieli, je pestré, no spájajú ho ekologické a ľavicové ideály. Tvrdým jadrom subkultúry sú anarchisti, autonomisti. Snívajú o priestore čo najmenej závislom od väčšinovej spoločnosti, ktorým môže byť práve nadivoko obsadený príbytok, squat. Nie je to myšlienka bez čara. Žijeme v období, keď na mapách neostali nijaké biele miesta. Niet metra zemského povrchu, ktorý by nebol súčasťou toho-ktorého národného štátu. Iste je vzrušujúce dýchať vzduch na mieste, ktoré nikto nevlastní. Že vlastník tu je, len nájomníci žijú v ilúzii, že je to inak? Nad tým squatter akurát mávne rukou.

Sporný na squattingu je najmä jeho postoj k súkromnému vlastníctvu, ktorý je - diplomaticky povedané - vlažný. Prednosť má právo ľudí na bývanie, čo znamená, že nevyužitý priestor patrí v prvom rade verejnosti. Až po nej, hovoria squatteri, je tu majiteľ, ktorý nehnuteľnosť vlastní na papieri.

Skryť Vypnúť reklamu

Odkiaľ sa vzalo to odhodlanie zobrať veci do vlastných rúk? Korene squattingu treba hľadať v sedemdesiatych rokoch v hnutí punk. Punkeri sa riadili sympatickým heslom Do It yourself, čiže Urob si sám. Nadšenci dávno pred príchodom digitálnej techniky na kolene vyrábali a šírili nahrávky alebo časopisy pre fanúšikov. Squat - priestor na život na vlastnú päsť - bol len ďalším krokom na tejto ceste. Squatteri nadviazali aj na hnutie hippies, no šesťdesiate roky už boli dávno preč. Ideály detí kvetov boli vágne, príliš naivné a dopadli neslávne. Subkultúry, ktoré prišli po nich, už boli iné, praktickejšie. Nechceli spasiť svet, chceli miesto na život, tu a teraz.
Ako to už býva, obhajcovia hnutia squatting sa datujú pomaly až do praveku. Prijateľnejšia verzia hovorí o štarte v šesťdesiatych rokoch, za ktorým boli hippies vo Veľkej Británii. Mestom, ktoré squatting preslávil, však predsa nie je Londýn, ale iné dve metropoly: Berlín a Amsterdam.

Skryť Vypnúť reklamu

obr_04.jpg

Štvrť Kreuzberg, západný Berlín, rok 1981. Prázdne byty
a výnimka z vojenskej služby sem lákali mladých ľudí

Mesto na vode

Našinec na návšteve Amsterdamu ľahko pocíti závisť. Prechádza ulice, kde ľudia bývajú, pracujú, nakupujú bez toho, aby sa autom vozili na opačný koniec mesta. Pozoruje manažérov na ojazdených bicykloch, ktoré neladia s vyžehlenými oblekmi. Čuduje sa centru mesta, že je zelené, a ešte viac domácim, že sa nečudujú, lebo je to pre nich samozrejmé. Mestá u nás by možno tiež vyzerali lepšie, ako vyzerajú, ak by sme pamätali, že ani v Amsterdame príjemné podmienky na život neboli odpradávna. O tvár mesta tam prebiehali pouličné boje, pri ktorých neraz tiekla krv.

Nie náhodou je práve Amsterdam kolískou squattingu. Severské Benátky, ako mesto označuje klišé, ležia na vode a močariskách, staré centrum nesú koly zarazené do dna. Pôda tu bola vždy vzácna. Nové pozemky sa museli najprv prácne odvodniť pomocou kanálov. Rozmery príbytkov obmedzoval zákon a úzke domčeky sa ťahali do výšky.

Skryť Vypnúť reklamu

Počet obyvateľov sa rozrástol po druhej svetovej vojne, no len ťažko sa rozrastalo samotné mesto. Dlhé roky sa tam viac búralo a menej stavalo, čo, samozrejme, vzbudzovalo nespokojnosť. Občania platili dane, ale mesto im nevedelo poskytnúť strechu nad hlavou. Čo iritovalo, boli domy, prázdne napriek dopytu po bývaní. Vlastnili ich špekulanti, ktorí nechávali chátrať pamiatky, aby ich mohli zbúrať, alebo chceli bohatnúť na vysokých nájmoch. Riešiť bytovú otázku na vlastnú päsť tak zďaleka nechceli len anarchisti alebo tuláci. Trpezlivosť občanov pretiekla po tom, ako investori ohlásili zámer viesť cez staré centrum diaľnicu. Z Amsterdamu sa stalo mesto, kde mali squatteri podporu širokej verejnosti, čo bol sám o sebe unikát.

obr_02.jpg

Do pouličnej vojny v Amsterdame prerástli demonštrácie
squatterov v osemdesiatych rokoch

Skryť Vypnúť reklamu

Stačí stolička a posteľ

Azda ešte viac hrala squatterom do karát tolerantná atmosféra mesta. Výrečný je tunajší výraz gedogen. Označuje čosi, čo je síce ilegálne, ale nie je trestne stíhané. Povolené manželstvá homosexuálov, legálna prostitúcia či tolerancia mäkkých drog sú výsledkom pragmatickej protestantskej nátury, ktoré v Amsterdame vidíme dodnes.

Začiatkom sedemdesiatych rokov do hlavného mesta Holandska tiahli zdecimované deti kvetov. Dobrodružnejší z nich odtiaľ zamierili do Indie, tí pohodlnejší sa usídlili v mestskom parku. Vtedy sa zrodili amsterdamskí hippies, kabouters. Práve oni boli predchodcami neskorších squatterov. Boom squattingu v Holandsku nastal po roku 1971. Bolo to zázračne jednoduché. Našli ste nehnuteľnosť, ktorú majiteľ aspoň rok nevyužíval a ani to najbližšie neplánoval. Dnu ste sa vlámali - a mohli ste sa zabývať. Stačilo informovať políciu, ktorá prišla overiť, či to myslíte vážne a máte na mieste výbavu: zámku na dvere, posteľ, stôl, stoličku. Vlámanie, samo osebe nezákonné, nik netrestal a vlastník domu, aby vás vyhnal, sa musel obrátiť na súd.

Skryť Vypnúť reklamu

Bez bývania nijaká korunovácia

Z holandského hnutia squatterov, nazývaných aj krakens, bolo zakrátko výborne organizované občianske hnutie. Najtrúfalejší z protestov proti politike vlády prišiel 30. apríla 1980. V deň, keď bola korunovaná holandská kráľovná Beatrix, dve-tri tisícky aktivistov protestovali blízko námestia, kde prebiehal slávnostný ceremoniál. Sloganom tých dní bolo: No house, no coronation!, čiže Bez bytov nijaká korunovácia! Pouličnú vojnu armáda potlačila slzným plynom a nasadenými tankami. Hovorí sa, že krvavé nepokoje boli tým momentom, keď squatteri začali strácať dôveru verejnosti, čo hnutie postupne rozložilo. Bola to však aj drahota, ktorá z Amsterdamu squatterov vyhnala. Dnes je ich tam hŕstka a tá už dodržiava stanovené pravidlá. Ako ich protipól fungujú takzvané antisquatové agentúry - majiteľom nehnuteľností dohadzujú nájomníkov skôr, než sa objavia neželaní návštevníci.

Skryť Vypnúť reklamu

obr_09.jpg

Grafity na fasádach squatov sú súčasťou scenérie Berlína

Berlín: ostrov slobody

Kým s pôdou bol v Amsterdame problém, opačným prípadom je Berlín. V meste, ktoré je dnes metropolou Nemecka, bolo priestoru vždy dostatok. Rozsiahle prázdne plochy a ruiny zanechali bomby druhej svetovej vojny, ďalšie zóny nikoho pribudli potom, ako mesto preťal Berlínsky múr. No aj tu bola situácia špecifická. Západný Berlín bol ostrovom slobody v socialistickom mori. Umelci, povaľači, dobrodruhovia, študenti, prisťahovalci z Turecka: tí všetci mierili do mesta zovretého ostnatým drôtom, odkiaľ zase mnohí utekali preč. Zostali po nich voľné byty, lacné nájmy, štedré dotácie. Kto býval v západnom Berlíne, nemusel nastúpiť na vojenskú službu, čo bolo špeciálne lákavé pre mladých.

Skryť Vypnúť reklamu

Ideálom squatterov bola štvrť Kreuzberg. Z troch štvrtín ju obklopoval Berlínsky múr, takže prázdnych bytov tam bolo dosť, čo bol prozaický dôvod, prečo tu v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch prekvitala alternatívna kultúra. Kým niekoľko desiatok metrov na východ vládol sivý socializmus, tu ulice žili pestrým životom. Ani úrady si príliš nevšímali štvrť, kde z okien viali zástavy a z výčapov znel punk. V románe Ešte jedno, pán Lehmann nemecký spisovateľ Sven Regener Kreuzberg opisuje tento priestor ako mimoriadne príjemné miesto. Čas tam stál a každý z obyvateľov sa cítil tak trochu ako umelec. Iggy Pop či Nick Cave sú len niektorí z hudobníkov, ktorých sem prilákala tamojšia liberálna atmosféra.

Zlaté časy anarchie

Pravý boom squattingu však prišiel po roku 1989. Po tom, ako padol Berlínsky múr, západní squatteri objavili „divoký" východ. Tisíce bytov tam opustili ľudia, ktorí utekali za lepším životom na Západ. Kto videl známy film Good Bye Lenin!, možno si pamätá scénu, keď hlavný hrdina jednoducho vylomí dvere a zaberie luxusný byt v secesnom sídle. Vo filmoch sa dá kadečo, no pamätníci hovoria, že v Berlíne to v tých časoch tak naozaj bolo. Nabúrať sa do prázdneho príbytku, ktorý vám nepatrí, bol čin, nad akým polícia načas zavárala oči. Počas „leta anarchie" v roku 1990 boli na východe Berlína načierno obsadené stovky domov.

Skryť Vypnúť reklamu

Zväčša to boli izolované príbytky roztrúsené kade-tade po meste, ale squaterská adresa číslo jeden - Mainzer Strasse - bola ulica, ktorú aktivisti obsadili takmer celú. Mali tu vlastné divadlo, jedálne, bary, kníhkupectvo, samostatný dom bol vyhradený pre gayov a lesby. Nechýbal ani výstražný systém pred útokom neonacistov - tí mali vlastný squat obďaleč. Čarovné je, že to všetko sa dialo neďaleko bulváru, ktorý bol ešte donedávna výkladnou skriňou socializmu.

Napokon však prišlo na starú pravdu, že nič netrvá večne. Výnimkou nie je prechodné obdobie, keď staré zákony neplatia a nové sa iba rodia, takže je tolerované kadečo. Prešlo niekoľko mesiacov a na squaty si posvietili úrady. Koniec slávnej Mainzer Strasse prišiel 14. novembra 1990. Najväčší policajný záťah v povojnových dejinách Berlína zamestnal štyri tisícky ozbrojencov, obrnené vozidlá, desať vodných diel a vrtuľník. Stačilo pár hodín a problémové domy boli vypratané.

Skryť Vypnúť reklamu

Strechu nad hlavou stratilo päťsto squaterov, z ktorých tristo ju hneď načas získalo, pretože ich zatkla polícia. Predstavitelia mesta a aktivisti sa navzájom obviňovali v televízii, na protest proti zákroku z vládnej koalície odišla politická strana Alterantiv Liste (neskorší Zelení). Prípad bol odstrašujúci, no mal aj pozitívne dôsledky. Aby predišli vyprataniu, iné squaty uzatvárali zmluvy s majiteľmi domov, čím aspoň čiastočne legalizovali svoju existenciu.

obr_07.jpg

Uvoľnenú atmosféru mesto nestratilo ani po dvadsiatich rokoch

Squat ako pamiatka

Dnes sú divoké časy squattingu v Berlíne tiež dávno preč. Mnohé z posprejovaných pestrofarebných domov, na aké tu narazíte, ponúkajú romantické bývanie každému, kto zaplatí nájomné. Iné fungujú ako openhousy, čiže kultúrne a umelecké centrá. Uvoľnená atmosféra však Berlínu ostala. Squaty, ktoré prežili, sú súčasťou mesta a často aj turistickou atrakciou.

Skryť Vypnúť reklamu

Ten najslávnejší z nich sa volá Tacheles. Mamutí obchodný dom so zaujímavou fasádou postavili v roku 1908 ako bránu luxusnej obchodnej pasáže. Za nacistov tu bola väznica, nálety druhej svetovej vojny z nej urobili ruiny. Ďalšie desaťročia chátrala v krajine nikoho neďaleko múra. Po páde komunizmu sa sem nasťahovali umelci, aby zabránili búraniu. Rozbehli ateliéry, kaviarne, bary a kino, ozdobili okolie sochami. Dnes tu môžete blúdiť v posprejovaných chodbách, nazerať ponad plece výtvarníkom, ktorí tu pracujú, a kúpiť od nich umelecký artefakt s pocitom, že ste podporili neznámy talent.

Tacheles už nájdete v turistických príručkách, ročne ho navštívi tristotisíc ľudí. Znamená to asi toľko, že ozajstní squatteri dávno bývajú inde, no stále je to miesto, ktoré má atmosféru - a ktovie, dokedy to tak bude. Pomaľovaná päťposchodová budova v centre mesta pôsobí ako päsť na oko a je veľa tých, ktorí by tu radšej videli luxusné obchody, kancelárie.

Skryť Vypnúť reklamu

To je, napokon, reálna hrozba. Berlín je zadlžené mesto, ktoré sa snaží prilákať investorov. Tisíce ľudí vlani v lete obsadili bývalé letisko Tempelhof na protest proti developerom, ktorí túto plochu plánujú zastavať. Rovnako neistá je budúcnosť berlínskych squatov.

obr_03.jpg

Berlínska Mainzer Strasse v lete 1990. Takmer celú ulicu obsadili squatteri,
ktorí si tu užívali vlastné krčmy, jedálne či divadlo

Domáci squatteri

K nám squatting dorazil v deväťdesiatych rokoch, v čase, keď hnutie na Západe bolo za zenitom. Jeho osud nasledovali aj squatteri z Česka a zo Slovenska. Na mape Prahy už nenájdete slávne centrá Ladronka ani Milada. Ešte ťažšie si dnes predstavíte squatting v Bratislave, kde miznú staré industriálne pamiatky a na každý štvorcový meter priestoru si brúsia zuby developeri. Pokusy o squaty, napríklad dom na Lodnej ulici, sú minulosťou, priestory na život dnes zháňajú najmä organizátori kultúrnych podujatí - príkladmi sú Cvernovka, Tranzit a 13m3 v Bratislave, Tabačka v Košiciach, Cementáreň v Banskej Bystrici. Či sa v týchto prípadoch dá hovoriť o squatoch, je otázne. Sú však aj názory, že squatting ešte nepovedal posledné slovo. Vlani napríklad otvorili prvý politický squat na Islande, ktorý postihla ekonomická kríza.

Skryť Vypnúť reklamu

Kam sa stratila komunita

Čo všetko priniesol tento alternatívny životný štýl? Platí, že kto squatuje osamote, nie je squatter. Squatting je pokus prinavrátiť bývaniu komunitný charakter a sú hlasy, že prišiel v pravý čas. Pravda je, že v mestách vyspelých krajín dnes čoraz ťažšie narazíte na komunitu susedov, pestujúcu nadštandardné vzťahy. Čo tomu bráni, je fakt, že sa väčšinou sťahujeme z miesta na miesto alebo izolujeme v nedobytných príbytkoch. Kde sú časy, keď nájomníci spolu debatovali a vešali bielizeň na pavlači? Squat je naopak miesto, kde nechýbajú spoločné priestory - tam sa komunita stretáva, hlasuje a rieši otázky, spojené s bývaním.

Oproti odcudzenosti satelitných mestečiek je to dôležitý rozdiel. Otvorený býva squat aj k okoliu. Je pravidlom, že verejnosti ponúka kultúrny program a nemusia to byť len koncerty hardcorových kapiel. V centrách, na aké natrafíte v Berlíne, sedia dôchodcovia na pive, nad nimi sa šplhajú športovci a obďaleč sú zaparkované kočíky s deťmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Život squatov až na výnimky býva krátky. Pár mesiacov a nie dlhšie priemerne trvá, kým ich úrady objavia a dajú vypratať. Z tých, ktoré prežijú, sa v horšom prípade stanú turistické atrakcie, odkiaľ sa atmosféra slobody postupne vytratí. Fakt, že sa všetko skončí, je čosi, s čím sa squatter musí zmieriť. Nájdu sa však takí, ktorí v tom vidia výhodu. Odvolávajú sa na teoretika anarchizmu menom Hakim Bey - ten hovorí, že prednosťou autonómnej zóny, o akú sa usilujú squatteri, je práve jej dočasnosť. Čakať, že ostrovček alternatívnej kultúry pretrvá veky, je naivné. Asi také naivné, ako veriť v revolúciu, ktorá nastolí večný raj.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Vitajte v postapokalyptickom svete
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 811
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 861
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 923
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 483
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 942
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 684
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 104
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 583
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 491
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 339
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Špeciálny prokurátor Kováčik defacto skončil

Slovenská justícia sa otriasa v základoch.

Podcast Dobré Ráno.
Minister financií Eduard Heger na tlačovej konferencii o národnom reformnom pláne.
Od soboty sa ulice vyprázdnia.

Neprehliadnite tiež

Bašár Asad na snímke s duchovným šejkom Muhammadom Adnánom Afjúnim.

Izrael tvrdí, že militanti vystrelili z pásma Gazy dve rakety

Obete ani škody na majetku armáda nehlásila.

Ilustračné foto

Kirgizský parlament odložil konanie nových volieb, chce presadiť zmenu ústavy

Volebná komisia vyhlásila výsledky októbrových volieb za neplatné.

Kirgizský premiér Sadyr Žaparov.

Sudánsky premiér je ochotný normalizovať vzťahy s Izraelom

Nadviazanie vzťahov s Izraelom je v Sudáne citlivou témou.

Sudánsky premiér Abdalláh Hamdúk.