Káhira/Štokholm/Jeruzalem/Bejrút 19. mája (TASR) Účastníci schôdzky Ligy arabských štátov (LAŠ), ktorá bola dnes v Káhire venovaná vyostrenej situácii na palestínskych územiach, jednomyseľne deklarovali potrebu pokračovať v intifáde, a to bez ohľadu na jej cenu, oznámil generálny tajomník LAŠ Amr Músá.
Výbor ministrov zahraničných vecí prijme rezolúcie.., aby čelil izraelskej agresii. Izrael "sa neobáva žiadnej sily na svete a domnieva sa, že má podporu Bezpečnostnej rady OSN. K agresii dochádza v prostredí váhania Európy a slabosti arabského sveta," kritizoval Músá. Arabi podľa neho nemôžu akceptovať logiku izraelskej vlády a ani mier, ktorý im chce vnútiť.
Músa ďalej vyzval na svet, aby urýchlene poskytol Palestínčanom ochranu pred vojnovými zločinmi Izraelčanov.
Pred schôdzkou LAŠ palestínsky vodca Jásir Arafat vyhlásil, že jeho ľud sa nevzdá. Medzičasom palestínsky minister informácií Jásir Abíd Rabbú obvinil Spojené štáty americké z hlavnej zodpovednosti za stupňovanie izraelského násilia, keď v komuniké uviedol, že piatkový útok izraelských leteckých síl odveta za palestínsky samovražedný útok v Netanji - by nemohol nastať bez predchádzajúceho povolenia americkej administratívy. Izrael podľa neho vždy pokladal povolenie od USA za dôležité a ako zelenú na pokračovanie v agresívnych činoch. Americké veľvyslanectvo v Izraeli v reakcii označilo ministrovo obvinenie za smiešne.
Palestínsky predstaviteľ reagoval na piatkový útok izraelských leteckých síl, pri ktorom židovský štát prvýkrát v izraelsko-palestínskom konflikte použil stíhacie bombardéry typu F-16 americkej výroby na bombardovanie Predjordánska. Cieľom stíhacích bombardérov boli sídla palestínskej bezpečnosti v mestách Nábulus a Ramalláh. Palestínske hnutie odporu Hamas dnes avizovalo, že "veľmi rýchlo" odpovie na toto bombardovanie.
Izraelské bojové vrtuľníky dnes opäť ostreľovali raketami sídla bezpečnostných síl palestínskej samosprávy v Dženíne a v Tulkarme na západnom brehu Jordánu. Tento týždeň je to už druhá akcia izraelských helikoptér proti cieľom v Dženíne.
V potýčkach, ktoré dnes vypukli medzi Palestínčanmi a izraelskými vojakmi po pohrebe 11 obetí piatkového izraelského bombardovania, prišiel dnes o život jeden Palestínčan. Ak sa informácia o úmrtí palestínskeho mladíka potvrdí, zvýši sa počet obetí palestínskej intifády na 559 od jej vypuknutia vlani v septembri.
Pri paľbe ostrými nábojmi v blízkosti utečeneckého tábora Kalandia severne od Jeruzalema bolo zranených 16 Palestínčanov, ktorí na Židov útočili kameňmi. Hovorca izraelskej armády však túto informáciu nepotvrdil a uviedol, že situácia v tábore a okolí bola do podvečera pokojná.
Palestínčania dnes vystrelil štyri mínometné strely na židovskú osadu Gadit na juhu pásma Gazy bez toho, aby spôsobili strany na životoch alebo materiálne škody. Izraelskí vojaci dnes zneškodnili aj bombovú nálož nastraženú pri dedine severne od Jeruzalema.
Zdesenie nad obnovením násilia na Blízkom východe dnes vyjadrilo švédske predsedníctvo Európskej únie (EÚ). Predsedníctvo EÚ je ohromené rýchlym nárastom násilia v posledných dňoch a vyzýva izraelských a palestínskych predstaviteľov, aby odsúdili krviprelievanie a urobili všetko pre zastavenie bludného kruhu eskalácie.
"Vraždy nevinných policajtov, vražedné ostreľovanie, samovražedné útoky a vojenské operácie ako letecké útoky sú prejavom beznádeje," poukazuje na hrozné následky vo forme ľudských obetí dokument EÚ.
Obe strany sa mýlia mysliac si, že za vyhrocovanie situácie a zablokovanie mierového procesu nesie zodpovednosť len druhá strana. EÚ vyzýva Izrael aj Palestínčanov, aby sa čo najrýchlejšie vrátili k rokovaciemu stolu a inšpirovali sa návrhmi správy tzv. Mitchellovej komisie, poverenej zisťovaním príčin násilia medzi oboma stranami.
Medzinárodná komisia pre vyšetrovanie príčin násilia na Blízkom východe vedená bývalým americkým senátorom Georgeom Mitchellom uverejní text svojej záverečnej správy na tlačovej konferencii v pondelok v New Yorku. Čiastkové závery správy boli už na verejnosti diskutované. K pôvodnému textu však mali predložiť svoje pripomienky Palestínčania, Izrael i OSN a komisia potom spracovala konečný text dokumentu.
Palestínčania sa už skôr vyjadrili, že podporujú celý 32-stranový dokument Mitchellovej komisie. Avšak Izrael podľa nemenovaného vysokého predstaviteľa oficiálne tento týždeň odmietol výzvu na zastavenie výstavby osád, ktoré buduje na území obsadenom vo vojne v roku 1967 v rozpore s medzinárodným právom. Vo štvrtok však izraelská pravicová vláda prijala záväzok nebudovať nové osady a nezväčšovať územie existujúcich židovských kolónií na palestínskych územiach. Podľa hovorcu premiéra Ariela Šarona to znamená, že už nebude dochádzať ku konfiškáciám pozemkov a nové urbanistické projekty sa budú realizovať len na území osád. Židovské kolónie však budú môcť pokračovať v prirodzenom rozvoji a vláda nebude Izraelčanov odrádzať od toho, aby sa tam usadili. V praxi teda záväzok Šaronovej vlády neznamená zmrazenie osídľovania.
Katar ako predsednícka krajina Organizácie islamskej konferencie (OIK) vyzval dnes Bezpečnostnú radu OSN (BR OSN), aby sa "zodpovedne postavila" k nárastu násilia medzi Palestínčanmi a Izraelom.
Minister zahraničných vecí Kataru šejk Hamad bin Džásim bin Džábir al-Tání na schôdzke v Dauhe vyzval veľvyslancov piatich stálych členov BR OSN, aby "sa zodpovedne postavili k nebezpečnej situácii v blízkovýchodnom regióne z dôvodu divokých izraelských agresií proti palestínskemu ľudu".
Niekoľko stoviek Palestínčanov sa dnes zhromaždilo v utečeneckých táboroch v Libanone, aby požadovali medzinárodnú ochranu pre ľudí na palestínskych samosprávnych územiach. V najväčšom libanonskom utečeneckom tábore Ain Helue pri Sajde Palestínčania spálili maketu židovskej osady. Podobné protestné akcie sa uskutočnili aj v táboroch Šatíla, Bejrút, Burž Baražne a inde. Účastníci demonštrácií prečítali list generálnemu tajomníkovi OSN Kofimu Annanovi, v ktorom požadovali právo na návrat a medzinárodnú ochranu palestínskeho ľudu. Podľa štatistiky OSN žije v Libanone 367.000 palestínskych utečencov.
Izraelsko-palestínske násilie sa vyhrocuje od nástupu izraelského premiéra Ariela Šarona do funkcie 7. marca tohto roku. Izrael v piatok, prvýkrát od roku 1967, použil po samovražednom útoku Palestínčana v Netanji na bombardovanie palestínskych území vojenské stíhačky.
