Podgorica 19. mája (TASR) - Nová vláda Čiernej Hory plánuje začať rozhovory s oponentmi nezávislosti menšej juhoslovanskej republiky o jej plánoch odtrhnúť sa od Juhoslávie. Povedal to čiernohorský prezident Milo Djukanovič v komentároch, ktoré dnes zverejnili čiernohorské médiá.
"Naším strategickým cieľom je demokratická, prosperujúca Čierna Hora integrovaná do európskeho spoločenstva," povedal Djukanovič a zdôraznil, že "nezávislosť nie je cieľ len tak sám o sebe."
"Nezávislosť a medzinárodné uznanie sú prostriedky na vytvorenie európskej budúcnosti - čohosi, čo môže Čierna Hora získať len vtedy, ak bude mať plnú kontrolu nad svojím vlastným osudom," povedal Djukanovič v rozhovore pre denník Pobjeda a ďalšie médiá.
Vyhlásenia čiernohorského prezidenta sa objavili práve v čase, keď v republike finišujú prípravy vytvorenia vládnej koalície medzi jeho Demokratickou stranou socialistov a Liberálnym zväzom - malou stranou, ktorú Djukanovič potrebuje na sformovanie väčšinovej vlády.
Parlamentné voľby, ktoré sa v tejto 600-tisícovej juhoslovanskej republike konali 22. apríla, priniesli prekvapujúce výsledky, keď voliči prejavili takmer dokonalú rozpoltenosť v hlasoch za a proti nezávislosti Čiernej Hory.
Djukanovičova nezávislosti naklonená strana získala v 77-člennom parlamente 36 kresiel, zatiaľ čo koalícii proti nezávislosti pripadlo 33 mandátov. Táto nejednoznačná podpora nezávislosti, o ktorej bol prezident do volieb viac-menej presvedčený, Djukanoviča prinútila, aby sa pri vytváraní koaličnej vlády spoľahol na nacionalistických liberálov a ich získaných šesť kresiel v parlamente.
Liberáli, ktorí sú v otázke nezávislosti ešte radikálnejší než socialisti, však požadujú, aby Čierna Hora "okamžite prijala nový zákon o referende o nezávislosti" a do šiestich mesiacov stanovila pevný dátum jeho konania.
To však vytvorí vysoký tlak na Djukanoviča, ktorý už i tak čelí značnému nesúhlasu s jeho plánmi vo vnútri krajiny. Na jednej strane je to juhoslovanské a srbské vedenie v Belehrade, ktoré chce zachovať súčasný zväz Srbska a Čiernej Hory, na druhej strane sú to zahraničné mocnosti, obávajúce sa o ďalšiu nestabilitu na Balkáne.
Predstavitelia medzinárodného spoločenstva už Djukanoviča vyzvali, aby sa zdržal plánov na nezávislosť, pretože podľa nich by prípadný rozpad Juhoslávie mohol podporiť separatistické tendencie aj v iných častiach Balkánu, ako je Kosovo, Macedónsko a ďalšie nepokojné regióny.
Djukanovič však nemá v úmysle od plánov upustiť a vyjadril sa, že prvou úlohou novej vlády bude "iniciovať rozhovory s opozíciou v Čiernej Hore, ako i so srbskou vládou o spôsoboch zmeny srbsko-čiernohorských vzťahov."
Napriek tomu však nechce postupovať radikálne, ale rozhodol sa uplatniť skôr umiernený prístup, keď zdôraznil, že "naším primárnym cieľom je ísť cestou reforiem a demokracie."
Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica v piatok apeloval na Djukanoviča, aby súhlasil s rozhovormi o budúcnosti Juhoslávie, a ponúkol sa, že pocestuje do Čiernej Hory, aby s čiernohorským partnerom "dosiahli prijateľný kompromis".
Koštunica zdôraznil, že zahraniční investori zatiaľ váhajú s udelením prepotrebných fondov Juhoslávii práve pre jej nejasnú budúcnosť.
