Bolo poľutovaniahodné, keď medvedík Pú uviazol vo vchode do králičej nory a nemohol ani tam, ani späť. Bolo to preto, že príliš jedol, a Krištof Robin rozhodol, že musí držať diétu, aby sa z králičieho vchodu vyslobodil. Podobne sa zasekla česká snemovňa minulý týždeň. Uviazla v obštrukciách.
Pohľad na zaseknutého medvedíka Pú, ktorému z nory trčali len nohy a bezmocne sa trepotali, bol pre zvieratká smiešny. Pohľad na zaseknutú snemovňu je naproti tomu smutný a rozčuľujúci. Normálny človek nechápe, prečo poslanci po predlhých prázdninách za dva týždne neboli schopní urobiť vôbec nič.
Rozumieme tomu, že ľavica – vedomá si svojej sily – pripravila zákony, ktoré nie sú konsenzuálne, ale ideologicky rozdeľujúce (úprava nemocenskej či zvýšenie materskej). Rozumieme tomu, že sa schváleniu týchto zákonov snaží pravica zabrániť, a to spôsobom, ktorý je možno neštandardný, ale určite legitímny.
Nerozumieme však, prečo sa tak deje práve teraz. Teda v situácii, keď máme nemohúcu vládu bez zodpovednosti, keď zloženie snemovne neodráža vôľu voličov v posledných voľbách a keď štát so svojím hospodárením vyjde rýchlo na mizinu. Predovšetkým však zostávajú necelé štyri mesiace do volieb, ktoré môžu – hoci nemusia – minimálne dve predchádzajúce komplikácie odstrániť. V tejto situácii by predsa bolo rozumné snemovňu, keď nie rozpustiť, tak ponechať v nejakom „spiacom režime“.
Celá táto pasca je takou antireklamou na demokraciu. Pred voľbami to nie je nikdy dobré, pretože to voličov buď od nich odradzuje, alebo núti voliť populistov či znalcov rýchlych a „zaručených“ riešení. A tie nikdy nie sú dobré.
Keď zvieratká po diéte medvedíka Pú vyťahujú, kričia „Au!“ a až keď ho vyslobodia, zvolajú „Hopla!“ Súčasní poslanci robia všetko pre to, aby to v prípade snemovne bolo len „Au!“
