MOSKVA.
Použitie jadrových zbraní doktrína pripúšťa v prípade nepriateľského útoku jadrovými zbraňami alebo inými druhmi zbraní hromadného ničenia. Týka sa tiež nepriateľského útoku konvenčnými prostriedkami, "pokiaľ dôjde k ohrozeniu samotnej existencie štátu", informovala agentúra RIA Novosti.
"Prezident dnes informoval členov ruskej Bezpečnostnej rady, že schválil dva dokumenty - vojenskú doktrínu a Zásady štátnej politiky jadrového zastrašenia do roku 2020," uviedla tlačová tajomníčka úradu prezidenta Natalia Timakovová.
Snaha prekonať protiraketový štít
Podľa ruských predstaviteľov úpravu vojenskej doktríny vyvolali reálne hrozby a výzvy, ktorým Rusko čelí.
Ruské jadrové sily pozostávajú z pozemných balistických raketových systémov, jadrových ponoriek a strategických bombardérov.
Podľa novej doktríny bude Rusko pokračovať vo vývoji a modernizácii svojej jadrovej triády, ako aj zvyšovaní schopnosti prekonať protiraketovú obranu nepriateľa.
Doktrína je tiež zameraná na transformáciu ozbrojených síl na viac efektívnejšie a mobilnejšie vojenské sily.
Predchádzajúci dokument prijali v Rusku v roku 2000.
Najväčšou hrozbou je NATO
Ruský prezident Dmitrij Medvedev v piatok podpísal novú ruskú vojenskú doktrínu, ktorá označuje rozširovanie Severoatlantickej aliancie (NATO) za najväčšiu vonkajšiu hrozbu pre bezpečnosť krajiny. Dokument, ktorý Kremeľ zverejnil na svojej internetovej stránke, poukazuje na fakt, že NATO sa "snaží globalizovať svoju činnosť s cieľom porušovať medzinárodné právo".
Moskva totiž vníma, že aliancia sa prostredníctvom svojho rozširovania "snaží posúvať svoju armádnu infraštruktúru stále bližšie k ruským hraniciam". Rusko za veľkú hrozbu taktiež považuje rozmiestňovanie rakiet na území bývalých krajín Sovietskeho zväzu.
Vzťahy medzi Ruskom a NATO sú dlhodobo chladné aj napriek nedávnemu obnoveniu oficiálnych kontaktom. Moskve sa totiž nepáči rozširovanie aliancie o krajiny v bezprostrednej blízkosti jej hraníc vrátane Ukrajiny či Gruzínska. S pobúrením reagovala aj na pôvodné plány USA rozmiestniť v strednej Európe časti protiraketového štítu, ktoré sa nakoniec vďaka zmene v Bielom dome nezrealizovali. No Washington na svoje plány so strednou a východnou Európou nerezignoval, čo dokazujú aj nedávne správy z Rumunska, kde USA rozmiestnia svoje strely.
Nová ruská doktrína platná na najbližších desať rokov taktiež umožňuje armáde použiť jadrové zbrane proti potenciálnym agresorom, čím Moskva reaguje na nové hrozby vo svete. Rusi chcú taktiež do roku 2020 zefektívniť činnosť armády a zároveň ju zmodernizovať. Tomu má napomôcť zvýšenie rozpočtu pre armádu o 50 percent v priebehu najbližších troch rokov.
