Varšava 19. mája (TASR) - Odborné i politické kruhy v Poľsku zamestnáva diskusia o novelizácii lustračného zákona, predovšetkým tá jeho časť, ktorá uzákoňuje rozšírenie lustrácií aj na novinárov pracujúcich v súkromných médiách.
Návrh nového lustračného zákona si získal veľa obhajcov, ale minimálne rovnaký počet odporcov. Prví tvrdia, že je potrebný a odvolávajú sa na pripravované parlamentné voľby v septembri. Protivníci argumentujú, že po negatívnych skúsenostiach z predchádzajúcich lustrácií je zbytočný.
Novelizáciu odmietla napríklad celá redakcia nezávislého, pravicovo orientovaného denníka Gazeta Wyborcza. Podľa žurnalistov denníka, ktorý vznikol na báze odborového hnutia Solidarita, ľudia v Poľsku o téme už odmietajú aj čítať.
Podstatnou zmenou v projekte zákonnej normy je rozšírenie lustrácií na osoby, ktoré zastávajú v súkromných elektronických médiách, novinách, časopisoch, ale aj agentúrach ovplyvňujúcich verejnú mienku vedúce a riadiace posty. Doteraz v Poľsku "spytovali svedomie" iba novinárom pracujúcim vo verejnoprávnych, prípadne štátnych médiách.
Odporcovia projekt okamžite napadli upozorňujúc, že je právne pochybné, aby štát alebo všeobecný zákon nútil a určoval vlastníkom médií, koho majú, prípadne môžu zamestnať.
Jeden z autorov novelizácie Richard Czarnecki vyhlásil, že tvorcom zákona rozhodne nejde o nový hon na čarodejnice, no osoby, ktoré v minulosti donášali a sledovali kolegov, nesmú v súčasnosti riadiť kolektívy ovplyvňujúce názory občanov.
Lustrácie sa majú rozšíriť aj na zástupcov riaditeľov programov a krajových či miestnych redakcií elektronických médií, žurnalistických kancelárií a agentúr, vrátane celopoľských súkromných rozhlasových a televíznych staníc. Zákon predložia Sejmu na prerokovanie na budúci utorok.
(spolupracovník TASR Branislav Zvara) kr pel
