ISTANBUL. Vyhlásil to dnes generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.
"Vnímam to ako investíciu do zmierenia a do konečného mieru," uviedol Rasmussen vo videoposolstve pred stretnutím ministrov obrany NATO v tureckom Istanbule, ktoré sa začína dnes podvečer.
Zverenecký fond pre mier a reintegráciu so sumou 500 miliónov dolárov (361 mil. eur) založili na medzinárodnej konferencii o Afganistane v Londýne 28. januára, s prvými príspevkami vo výške 140 miliónov dolárov (101 mil. eur).
Financovanie afganskej armády, ktorá je v štádiu budovania, nie je zaručené. Medzinárodné spoločenstvo doteraz zaobstaralo pätinu z potrebných 1,3 miliardy eur ročne. Vyplýva to z materiálu NATO, ktorý aliancia zverejnila pred dnešným stretnutím ministrov obrany členských štátov v Istanbule.
V skutočnosti je finančný schodok ešte vyšší, pretože sumou 1,3 miliardy eur sa mala financovať afganská armáda v sile 134.000 mužov. Medzitým sa však počet vojakov zvýšil na 171.000.
Štáty, ktoré majú svojich vojakov v medzinárodných ochranných silách ISAF v Afganistane, doteraz prisľúbili 266 miliónov eur do fondu na pokrytie súčasných úloh afganskej armády.
Spojené štáty do fondu neprispievajú. Vlani uvoľnili pre svojich vojakov v Afganistane približne sedem miliárd dolárov (päť miliárd eur).
Podľa Rasmussena pochádzajú doterajšie finančné príspevky "od Japonska, Nemecka, Španielska a Austrálie a ďalšie ešte prídu".
Japonská vláda sa zaviazala poskytnúť 50 miliónov dolárov (36 mil. eur), Austrália 22 miliónov (16 mil. eur), Španielsko 14 miliónov (10 mil. eur). Podľa diplomatických zdrojov Nemecko ponúklo 50 miliónov eur (70 miliónov dolárov). Očakáva sa, že Británia a USA tiež venujú finančné príspevky.
Rasmussen vyhlásil, že "mnohí povstalci nie sú v Talibane z náboženských alebo ideologických dôvodov a nestavajú sa ideologicky proti afganskej vláde ani proti zahraničným vojakom, ale bojujú za Taliban kvôli malým sumám peňazí, aby sa uživili alebo vynahradili si iné krivdy".
"To, čo im teraz ponúkame, je možnosť zvoliť si novú cestu v ich živote," dodal Rasmussen, bývalý dánsky premiér.
Zdôraznil však, že "určité dôležité kritériá treba dodržiavať". Na mysli mal rešpektovanie afganskej ústavy, demokracie a základných ľudských práv a tiež potrebu ponechať afganskej vláde zodpovednosť za celý proces.
