BRUSEL. Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Catherine Ashtonová, bývalá členka vlády premiéra Tonyho Blaira, podporila rozhodnutie svojho vtedajšieho šéfa vstúpiť do vojny s Irakom.
Barónka Ashtonová bola členkou Blairovej vlády v čase, keď v roku 2003 padlo rozhodnutie vtrhnúť do Iraku, povedala Ashtonová pre agentúru AFP. "Bola som členkou vlády, keď padlo rozhodnutie, a je potrebné, aby si človek stál za rozhodnutím, ktoré urobil," povedala Ashtonová v stredu počas pokračujúceho vypočúvania Tonyho Blaira o dôvodoch vstupu Británie do vojny v Iraku v Londýne.
Blair neľutuje
V utorok pred komisiu predstúpil bývalý hlavný právny poradca ministerstva zahraničných vecí Michael Wood, ktorý inváziu do Iraku označil za nelegálnu, keďže nebola schválená Bezpečnostnou radou OSN a nemala oporu v medzinárodnom práve.
"Tony Blair bol náš premiér, urobil to, čo pokladal za správne. Bola som členkou vlády a podporovala som to rozhodnutie," povedala vysoká reprezentantka zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Blair v piatok povedal, že odstránenie Saddáma Husajna, ktorého označil za netvora, neľutuje.
Výsledky komisie do konca roka
Verejné vyšetrovanie okolností, za ktorých Británia napriek odporu verejnosti vstúpila do vojny s Irakom, sa začalo v novembri. Nariadil ho premiér Gordon Brown a poveril ním päťčlennú komisiu na čele so Sirom Johnom Chilcotom. Komisia síce bude skúmať opodstatnenie invázie do Iraku ako aj okolnosti účasti krajiny na tejto vojne, no nemá kompetencie, aby určila, či bola vojna legálna.
Invázia sa uskutočnila pre podozrenia, že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia. Tie sa však nikdy nenašli. Konečná správa komisie by mali byť hotová do konca roku 2010.
Bývalý britský premiér Tony Blair počas vypočúvania špeciálnou komisiou dôrazne obhajoval svoje rozhodnutie vstúpiť do vojny v Iraku a ubezpečoval, že v tejto veci neexistovala žiadna "skrytá" dohoda s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom. Inváziu do problémovej krajiny podľa jeho slov nepodporoval preto, že by si želal "zmenu režimu", ale vzhľadom na pohŕdanie rezolúciami OSN zo strany tamojšieho prezidenta Saddáma Husajna.
Británia sa musela do vojny zapojiť nielen pre svoje silné väzby so Spojenými štátmi, ale aj preto, že čelila potenciálnej hrozbe šírenia zbraní hromadného ničenia. Deklarovaným dôvodom invázie boli práve dohady, že Saddámov režim vlastní zbrane hromadného ničenia, čo sa však nakoniec nepotvrdilo.
