Skorumpovaná vláda na Haiti zrejme znovu zbohatne na úkor bežných občanov. V telefonickom rozhovore pre SME to hovorí americký novinár Mark Danner, ktorý sa tejto chudobnej krajine venuje vyše dvadsať rokov.
Je januárové zemetrasenie najhorším nešťastím v histórii Haiti?
„Je to obrovská katastrofa s množstvom obetí. Zemetrasenie prinieslo stovky tisíc mŕtvych, hoci zatiaľ počet obetí nie je potvrdený. Zomreli náhle. Je to zrejme najväčšie jednotlivé nešťastie v histórii ostrova."
Tragédiu umocňuje aj to, že patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Prečo je na tom tak zle?
„Chudoba pochádza hlavne z kombinácie historických a politických konfliktov. Haiti objavil Kolumbus, jeho osadníkov na severnom pobreží tu zmasakrovali Indiáni. Tých neskôr vytlačili bieli osadníci a africkí otroci, ktorých priviezli v ranom 16. storočí.
Otroci sa stali pracovnou silou kolónie, ktorá sa čoskoro stala najbohatšou na svete vďaka cukrovej trstine a káve. Pestovala ich rastúca populácia afrických otrokov - Afričanov, ktorých bolo koncom 18. storočia na Haiti už pol milióna.
Väčšina otrokov sa narodila v Afrike. Keďže na ostrove bola nízka pôrodnosť a vysoká úmrtnosť, privážali sem ďalších otrokov z Afriky.
V čase revolúcie mala väčšina z nich stále africké náboženské zvyky a hovorila africkými jazykmi. Počas Francúzskej revolúcie sa vzbúrili aj obyvatelia Haiti a po desaťročnej vojne prevzali kontrolu nad ostrovom.
Zaujímavé je, že dovtedy nad pol miliónom otrokov vládlo násilím 30 až 40-tisíc bielych kolonizátorov. Tento sociálny systém sa zopakoval aj v nezávislom Haiti."
Prečo Haiti nezbohatlo na trstine tak ako kolonizátori?
„Okolitý svet Haiti vylúčil. Spojené štáty aj koloniálne mocnosti ho považovali za veľmi odstrašujúci príklad kvôli otrokom, na ktorých bola založená ich ekonomika. Odmietli ho uznať a izolovali ho. Krajina sa teda formovala v izolácii, uvalili na ňu embargo.
Taktiež veľké plantáže rozdelili po revolúcii do malých holdingov všetkých otrokov. S malými pozemkami však nevedeli získať peniaze. Okrem toho haitská vláda malých farmárov, bývalých otrokov, zdanila.
Systém plienenia a uzurpovania moci vládou, vládna nestabilita a lúpežný štát sa vytvorili v 19. storočí. A je to tak v podstate dodnes."
Môže vláda na Haiti viesť rekonštrukciu krajiny tak, ako si to želá Amerika?
„Haitská vláda je zrodená pre plienenie, a to je problém. Nie je pripravená na rozvoj. Aj tú malú schopnosť vlády konať, zničilo zemetrasenie. Ministerské budovy sa zrútili, veľa vládnych činiteľov zomrelo. Prekážky pre vládu, aby normálne pracovala, sú podľa mňa veľmi veľké.
Môžete to vidieť na prezidentovi René Prévalovi. Myslím, že má dobré úmysly. Nie je však veľmi schopný verejne vystupovať a nerád je na očiach.
Dôležitá otázka je, či sa dá zabezpečiť, aby sa všetky peniaze, ktoré teraz na Haiti tečú do rekonštrukcie, dostali do rúk čo najväčšieho počtu Haiťanov a neprivlastnila si ich hŕstka vyvolených, ktorá sa dohodne so zahraničnými spoločnosťami.
Peniaze by sa mohli využiť na vzdelávanie Haiťanov, na prácu pre elektrikárov či robotníkov a podporu pre malé podniky. Zdá sa však, že tam to nesmeruje."
Viacerí experti kritizovali chaotickú distribúciu pomoci, prečo je to tak?
„Je to obrovské nešťastie. Zemetrasenie udrelo o piatej popoludní, keď bolo veľa ľudí vnútri, aj preto je toľko obetí. Veľa vládnych budov bolo zničených.
Vláda nefungovala už pred zemetrasením, no a teraz nemá veľké schopnosti koordinácie. Nemá centrálny úrad, ktorý by bol zodpovedný tak, aby to pomohlo."
Haiťanov hnevá ich líder
Pre zle zvládnutú pomoc po zemetrasení proti prezidentovi René Prévalovi protestovali v uliciach stovky ľudí.
TYTANIEN, BRATISLAVA. Politický boj v ruinách zničeného mesta sa obnovil. Spomienka na zosnulých pri štrkovej jame sa zmenila v pondelok podľa agentúry AP na protest proti haitskému prezidentovi.
Stovky obyvateľov Haiti protestovali pre údajnú nečinnosť prezidenta po katastrofe, v ktorej zomreli a sú zranené státisíce ľudí. Niektorí volali po návrate bývalého prezidenta, ktorého z úradu vyhnali v roku 2004.
„Prezident nespravil nič pre túto krajinu, nič pre obete," povedal podľa AP Jean Delcius z agentúry pre rozvoj bývalého prezidenta Jeana-Bertranda Aristida.
Prezident René Préval, ktorý sa na verejnosti od nešťastia objavoval veľmi málo, má byť v úrade ešte do februára budúceho roka. Hovoril, že tvrdo pracuje, aj keď ho nevidieť. Oznámil, že nemá záujem zostať v úrade dlhšie.
Aristida, bývalého kňaza v slume, vytlačili z úradu v roku 2004 pre nezvládnutú korupciu a obchod s drogami. Od zemetrasenia hovorí, že by sa rád vrátil z exilu v Južnej Afrike na Haiti. To by mohlo dostať krajinu opäť do politickej nestability.
Ela Rybárová
