MOSKVA.
Podľa neho je celkom možné, že tento krok smeruje k nárokom Albáncov na územie svojho južného suseda. V súlade s rozhodnutím albánskeho ústavného súdu totiž dohoda o stanovení hraníc morského šelfu na pobreží oboch krajín protirečí základnému zákonu krajiny.
Dohodu podpísalo Albánsko a Grécko na jar 2009. Sudcovia neobjasnili, konkrétne v čom spočíva protirečenie dohody s albánskou ústavou.
Grécke ministerstvo zahraničných vecí v roku 2009 konštatovalo, že dohoda výrazne upevňuje vzťahy oboch krajín. Atény po nedávnom rozhodnutí albánskeho ústavného súdu rozhodnutí neskrývali rozčarovanie. "Prirodzene, je to zlý vývoj situácie a vonkoncom nás neteší. Chcem však zdôrazniť, že je to vnútorný proces v Albánsku a my nemáme inú možnosť, ako ho rešpektovať," povedal nemenovaný predstaviteľ gréckeho rezortu diplomacie.
"Očakávame oficiálnu informáciu od Albánska a prirodzene aj jeho návrhy na riešenie dotyčnej otázky," dodal. Pripomenul, že bez podobnej dohody Albánsko nebude môcť vstúpiť do EÚ, lebo kandidát na členstvo v únii musí mať hranice uznané všetkými susedmi.
Riešením môže byť aj vznik dvojstrannej komisie, ktorá vyrieši otázku morského šelfu a problém sa uzavrie, uviedla pravda.ru. Aktivity albánskeho vedenia v uplynulých desaťročiach a správanie sa albánskej menšiny v Srbsku a Macedónsku, ktorá otvorene hovorí o tom, že sa chce odtrhnúť spolu s územím, na ktorom žije, núti podľa nej k tomu, aby sa k rozhodnutiu ústavného súdu Albánska pristupovalo s obavami.
V čase socialistickej Juhoslávie aj albánska propaganda všemožne vyzývala menšinu v Kosove a Macedónsku, aby bojovala za svoje práva a nastolila otázku o hraniciach, píše pravda.ru.
Kosovo sa podľa nej v roku 1999 s podporou Západu fakticky odtrhlo od Srbska. Vojne sa nevyhlo ani Macedónsko, kde kosovskí Albánci predstavujú štvrtinu dvojmiliónového obyvateľstva. Bojové akcie kosovských ozbrojencov proti vládnym jednotkám v Macedónsku sa v roku 2001 podarilo zastaviť len s pomocou síl NATO. Albánsky jazyk sa v mnohých oblastiach krajiny stal oficiálnym, etnickí Albánci sa dostali do macedónskej vlády, ale otázka rozšírenia ich autonómie, či dokonca odtrhnutia krajov s albánskym obyvateľstvom je stále aktuálna.
Albánska otázka sa teraz zjavne dostala do Grécka. A nie je to otázka posledných rokov, podotkla pravda.ru. Ešte v roku 1879 skupina albánskych nacionalistov vyzvala mocnosti, aby im prisúdili časť Epiru na severozápade Grécka. V roku 1982 ministerstvo zahraničných vecí Albánska nastolilo otázku o "pôvodne albánskych oblastí na severozápade Grécka" a požiadalo o prerokovanie "problematiky práv albánskeho obyvateľstva a spresnenia hraníc".
V Kosove pred dvoma rokmi zakreslili mapu "veľkého Albánska", na ktorej je aj tretina gréckeho regiónu Epirus. V Prištine na demonštráciách zaznelo heslo, že bez Kosova a časti Epiru niet Albánska. V súčasnosti žije v desaťmiliónovom Grécku asi 500.000 Albáncov. V časti Epiru však predstavujú Albánci väčšinu vďaka vysokej pôrodnosti, gastarbeiterom a nelegálnemu prisťahovalectvu z Albánska.
Zdroj: pravda.ru
