V zdôvodnení, ktoré zverejnil štátny rozhlas afrického štátu, sa ako príčina tohto kroku uvádza neústupčivosť premiéra židovského štátu Ariela Šarona a jeho spochybňovanie doterajších výsledkov mierového procesu na Blízkom východe, čo v Niamey hodnotia ako ohrozenie mieru a bezpečnosti v celom regióne.
V Nigeri žije takmer 7,5 milióna ľudí, pričom 90 percent obyvateľstva patrí k moslimskej väčšine. Vnútrozemský štát v západnej Afrike bol od roku 1893 súčasťou kolónie Francúzsky Sudán v rámci Francúzskej západnej Afriky, od roku 1904 súčasťou kolónie Horný Senegal-Niger. V roku 1922 vznikla samostatná kolónia Niger opäť v rámci Francúzskej západnej Afriky, ktorá mala od roku 1946 štatút zámorského územia Francúzska. Krajina, ktorá bola v rokoch 1958-60 autonómnou republikou v rámci Francúzskeho spoločenstva, získala nezávislosť v roku 1960.
Niger už po arabsko-izraelskej vojne v roku 1973 prerušil diplomatické vzťahy s Izraelom, ktoré obnovil po vojenskom puči v novembri 1996. Za ich opakované prerušenie sa na víkendovom mítingu v metropole krajiny Niamey vyslovili aj lídri tamojšej opozície.
