LONDÝN, BRATISLAVA. Do budovy parlamentu vošiel zadným vchodom už hodinu pred začiatkom vypočúvania. Vpredu Tonyho Blaira čakalo 200 demonštrantov, v hľadisku príbuzní 179 mŕtvych vojakov.
Zo začiatku bol britský expremiér pred komisiou vyšetrujúcou vojnu v Iraku nervózny. Postupne nadobúdal sebavedomie. „Toto nie je o lži, sprisahaní, podvode alebo zavádzaní. Toto je rozhodnutie,“ povedal Blair v úvode svojho prvého verejného výsluchu o invázii do Iraku.
Blair sa viny úplne nezbaví, píše Peter Morvay
Čo povedali pred Chilcotovou komisiou
Dvaja vtedajší vládni právnici komisii povedali, že vojnu v Iraku považovali za nelegálnu. Blairov hlavný právny poradca tvrdil, že najskôr si myslel to isté, neskôr však zmenil názor. Podobne búrlivo ako Blair vojnu obhajoval aj jeho vtedajší poradca Alistair Campbell.
Rozhodnutie poslať v roku 2003 na diktátora Saddáma Husajna spolu s Američanmi aj 45-tisíc britských vojakov vraj „musel urobiť“ a rovnako by konal aj dnes. Medzinárodný tlak proti Saddámovmu programu zbraní hromadného ničenia podľa neho zlyhal a diktátor nimi už v minulosti zabil milión ľudí. Existovalo preto riziko, že program obnoví.
Saddáma Blair považoval za hrozbu aj pred 11. septembrom. Až po ňom si však uvedomil prepojenie medzi „darebáckymi štátmi“, alKáidou a zbraňami hromadného ničenia. „Pointa toho činu v New Yorku bola, že ak by boli bývali schopní zabiť aj viac ľudí ako tých tritisíc, boli by to spravili,“ povedal v piatok expremiér komisii vedenej poradcom anglickej kráľovnej Johnom Chilcotom.
Blairovi kritici však tvrdia, že Saddámove zbrane hromadného ničenia boli len zámienkou a k dohode o zmene režimu v Iraku medzi Blairom a americkým prezidentom Georgeom Bushom došlo rok pred inváziou na Bushovom ranči.
Do Iraku šli Spojené štáty a Británia spolu s ďalšími spojencami vrátane Slovenska bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Zbrane hromadného ničenia sa tam nikdy nenašli a prepojenie Saddáma na teroristov z al-Káidy sa nepreukázalo.
Komisia, ktorá vypočúvala Blaira a ďalších ľudí z vlády, armády a tajných služieb, začala pracovať vlani v júli. Svoje výsledky zverejní až po roku 2010.
V minulosti vojnu vyšetrovali už štyri britské komisie. Až táto však vypočúva verejne.
