Jaroslav Šálek (24. 11. 1931 - 23. 1. 2010) sa narodil o tri hodiny neskôr ako jeho dvojča Zdeněk. Ich podoba bola taká, že do školy nosili každý iný šál, aby ich rozoznali. Pre zlý kádrový pôvod nemohli študovať architektúru, Jaroslav sa neskôr stal aspoň kresličom.
V roku 1954 však nastúpil do denníka Mladá fronta, najskôr ako korektor, zakrátko sa však presadil ako športový spravodajca. Čitatelia si spôsob jeho komentovania futbalových zápasov a reportáže z vrcholných súťaží natoľko obľúbili, že ho redakcia vysielala aj na majstrovstvá sveta vo futbale, absolvoval aj zlaté Euro 1976 v Belehrade, na olympiády, napriek tomu, že nevstúpil do komunistickej strany.
Nedovolila mu to jeho skautská duša. V Mladej fronte, neskôr Mladá fronta DNES, pracoval do roku 1999, chvíľu aj v redakcii Gól. Tykal si takmer so všetkými významnými futbalistami od Pláničku, Masopusta, Kvašňáka, Panenku až po mladších – Nehodu a ďalších.
S bratom Zdeňkom, novinárom v Mladom svete, napísali niekoľko kníh: Futbal bez masky, Nezabudnuteľné góly či dva zväzky Slávnych nôh. Bol pri zakladaní Československého klubu fair play, ktorý sa v roku 1978 stal súčasťou Československého olympijského výboru. Minulý rok dostal Cenu Ota Pavla.
