raz v živote hospitalizovali.
Svoje chips and fish servírovala Constance Brownová za éry Toma Jonesa, Beatles aj U2 a Coldplay, v časoch, keď vládli konzervatívci aj labouristi, v časoch punku, futbalového chuligánstva, počas vojny o Falklandy aj v Iraku, počas teroru v severnom Írsku aj v Londýne.
Zákazníci jej bufetu nosili tweedové kostýmiky, volánové sukne, džínsy, mini, maxi, fialové vlasy, punkáčske účesy, piercing. Connie Brownová vlastnila stánok s hranolčekmi celých 81 rokov.
Režim ani menu nemenila Constance, ktorú volali Connie aj Nan Brownová, mala dlhé roky svoj pracovný rituál. O deviatej začala čistiť ryby, o trištvrte na jedenásť si dala malú prestávku. Potom do druhej servírovala zákazníkom a ešte stihla aj trochu poupratovať. Na pol hodiny zatvorila a o pol tretej sa pustila do ďalšej šichty. Neskoro popoludní si dala čaj a o šiestej večer po dôkladnom upratovaní zavesila zásteru na klinec.
Takto to išlo dlhé desaťročia. Najprv pracovala s manželom Sydneym, po jeho smrti so synom, jeho ženou a potom s vnukom. Jej nevesta sa často sťažovala, že ani nemôžu odísť do dôchodku, lebo svokra stále pracuje. Brownovej syn má 77 rokov, vnuk 44.
Constance Brownová
(6. 8. 1907 - 21. 1. 2010)
1928 - otvára s manželom svoj podnik 1964 - ovdovela, o firmu sa stará sama 2006 - dostáva od kráľovnej Rad britského impéria 2007- oslavuje sté narodeniny tak, že vypráža ryby a hranolky
Menu ich rodinného podniku sa veľmi nemenilo. Hranolčeky, ryba, sendviče, koláčiky, osviežujúce nápoje. Po rokoch, keď robili všetko ručne, prišiel stroj na hranolčeky. „Už nemusím čistiť zemiaky ručne a krájať ich na hranolčeky,“ tešila sa Brownová, keď ju pred pár rokmi ukazovali v BBC. Celých osemdesiat rokov však neprestala baliť hranolčeky do novinového papiera, tak ako sa to robievalo za starých čias. V bufete nedovolila ani fritézy, všetko robili na platni.
Bola mediálnou senzáciou. Vo waleskom Pembroku, kde mala svoj podnik, ju nevolali inak ako Prababka treska. Jej treska s hranolčekmi bola vychýrenou špecialitou. Mnohí ľudia aj zďaleka prišli do obchodu len preto, aby videli živú starenku, ako s majstrovskou istotou čistí drobné tresky, nalieva olej na panvicu a ešte sa aj stihne usmievať.
O jej úsmeve písalo mnoho ľudí, ktorí Brownovcom kondolovali na webovej stránke miestnych novín. Písali aj to, že jej podnik už nebude tým, čo býval a že si ho nevedia predstaviť bez nej. Po jej smrti ho rodina aj načas zatvorila s tým, že sa rozhodne, čo ďalej. Prababka Treska bola jednoducho legendou.
Musela to byť odvážna, disciplinovaná dáma s veľkým zmyslom pre zodpovednosť. Manžel jej zomrel ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia v pomerne nízkom veku. Vtedy si povedala, že rodinný biznis udrží nad vodou. Mala len dvadsaťjeden rokov, keď ho otvorili. Čerstvo vydatá, odhodlaná tvrdo pracovať, predala v roku 1928 prvé vrecúško hranolčekov, naservírovala prvú rybiu polievku a navarila prvú šálku dobrého anglického čaju.
Medaila pre starenku V mnohých rozhovoroch pre noviny povedala, že nikdy nerozmýšľala o tom, že by robila niečo iné alebo že by si svoj život zariadila inak. Za najlepší deň svojho dlhého života považovala deň, keď jej britská kráľovná udelila Rad britského impéria za dlhoročný prínos pre komunitu v Pembroku. Brownová mala vtedy 99 rokov.
Pohotová starenka pred reportérmi vyhlásila, že medaila, ktorú dostala od kráľovnej, je priťažká na to, aby ju nosila každý deň do práce. Na zásteru si však pripla odznačik, ktorý jej pripomínal toto veľké ocenenie. „Pracovala som toľké roky a teraz mi povedali, že ma vybrali. Je to nádherný deň.“
Keď oslavovala sto rokov, prijala pozvanie na slávnostný obed od syna a nevesty, ale až po tom, čo zatvorila bufet. V ten deň k tradičnému menu podávala aj víno a kus narodeninovej torty. Na oslavu svojich 102. narodenín sa dala nahovoriť na jazdu na sajdke po meste. Sedela v prilbe a čiernej koženej bunde zabalená v deke a všetkým okolo hovorila, že by to mali skúsiť aj oni. A potom ju ešte ako narodeninové prekvapenie previezli vo Ferrari. Organizátor jej narodenín vtedy vyhlasoval, že musí porozmýšľať, čo jej pripraví na budúce. Už nemusí. Škoda, asi by to bola veľká zábava.⋌
