LONDÝN.
V piatok to pred špeciálnou vyšetrovacou komisiou, ktorá posudzuje legálnosť invázie do Iraku, vyhlásil bývalý britský premiér Tony Blair.
Blair uviedol, že útoky v USA viedli vlády USA a Británie k zásadnému prehodnoteniu hrozby globálneho terorizmu a boli významným faktorom pri rozhodnutí vojensky zasiahnuť v Iraku.
"Ak by k útokom z 11. septembra nedošlo, naše hodnotenie by bolo iné. No po 11. septembri sa náš názor a názor Američanov zmenil, a to dramaticky," povedal Blair v úvode výpovede.
"Ak by títo ľudia inšpirovaní náboženským fanatizmom mohli zabiť 30.000 ľudí, urobili by to. Od toho momentu Irán, Líbya, Severná Kórea, Irak... všetko sa to muselo skončiť," vyhlásil Blair.
"Mojím hlavným záujmom bolo vyslať absolútne dôrazný, jasný a trvalý signál, že ak ste po 11. septembri režimom angažovaným v zbraniach hromadného ničenia, musíte s tým skončiť."
Blair dorazil na dlho očakávanú výpoveď o dve hodiny skôr a jeho limuzína vošla do konferenčného centra pri parlamente zadným vchodom, aby sa vyhol demonštrantom pred budovou ohradenou políciou.
Skupina 150 protestujúcich kričala heslá ako "Pošlite Tonyho do väzenia" či "Blair klamal - tisíce zomreli". Aktivisti v okolí zbierali podpisy pod petíciu za to, aby Blaira súdili ako vojnového zločinca.
Blair predstúpil pred špeciálnu komisiu, aby obhájil legálnosť vojenskej invázie do Iraku. Proces priamo v konferenčnej hale v centre Londýna sledovali aj viacerí príbuzní 179 britských vojakov, ktorí prišli počas konfliktu o život. Šéf komisie John Chilcot informoval, že otázky na Blaira sa budú týkať toho, čo viedlo Britániu k invázii do Iraku.
Blair odmietol tvrdenia kritikov, podľa ktorých už v roku 2002 prisľúbil vtedajšiemu prezidentovi USA Georgeovi W. Bushovi, že Londýn vojensky podporí inváziu do Iraku. Tajnú dohodu mali obaja lídri uzavrieť viac ako rok predtým, ako britskú účasť vo vojne schválil britský parlament.
Expremiér však tvrdí, že sa zaviazal len k spoločnému postupu voči Saddámovmu režimu, pričom v tom čase boli otvorené aj diplomatické možnosti.
Verejné vyšetrovanie okolností, za ktorých Británia napriek odporu verejnosti vstúpila v roku 2003 do vojny s Irakom, sa začalo v novembri.
Nariadil ho premiér Gordon Brown a poveril ním päťčlennú komisiu na čele so sirom Chilcotom. Komisia síce bude skúmať opodstatnenie operácie ako aj okolnosti účasti krajiny na tejto vojne, no nemá kompetencie, aby určila, či bola vojna legálna.Invázia sa uskutočnila pre podozrenia, že Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia. Tie sa však nikdy nenašli.
Konečná správa komisie by mali byť hotová do konca roku 2010.
