LONDÝN, BRATISLAVA. Afganistan čaká kľúčový rok, ktorý rozhodne, či sa západným spojencom podarí vyhrať vojnu o túto krajinu. S týmto postojom prišli vo štvrtok do Londýna zástupcovia 60 krajín, vrátane Slovenska, aby prediskutovali, ako zmeniť súčasný stav.
Na jeseň Američania spolu s ďalšími spojencami, vrátane Slovenska, sľúbili poslať ďalšie tisícky vojakov, aby zvrátili deväťročný konflikt. Generáli sa však zhodujú, že Afganistan sa nedá vyhrať len na bojisku. „Aby vojenské operácie boli úspešné, musia nasledovať aj ďalšie kroky vo vláde, rozvoji a zmierení,“ povedal pre Wall Street Journal britský analytik Michael Clark. A práve druhý krok sa mal spustiť na štvrtkovej konferencii.
Spory: koho si kúpiť Ako teda vyhrať vojnu v Afganistane? Kľúčové body politického boja, ktoré zazneli v Londýne, sú: dosiahnuť zmierenie s niektorými členmi Talibanu, pripraviť afganských vojakov, prevziať kontrolu nad krajinou a znížiť korupciu.
Snahu presvedčiť časť bojovníkov Talibanu, aby zložili zbrane, dlho Západ odmietal. Teraz to podporuje. Išlo by najmä o takzvaných „desaťdolárových talibov“ – vojakov, ktorí nebojujú pre ideológiu, ale iba pre peniaze.
„Povstania tohto typu typicky končia vojenskými operáciami, aj politickou snahou, v ktorej je zapojené aj zmierenie s časťami povstalcov,” napísal hlavný americký generál v Afganistane Stanley McChrystal v oficiálnej stratégii ešte v lete.
Spory sa na konferencii viedli o to, s kým všetkým by sa vláda mala zmieriť. Afganský prezident Hamíd Karzaj oznámil, že zvolá stretnutie starších, známe ako loja džigra, a zavolá na ňu aj predstaviteľov Talibanu. Západní diplomati skôr presadzovali, aby vláda skúsila presvedčiť pešiakov Talibanu, ktorí nie sú napojení na terorizmus .
Kupovať bojovníkov by mali z fondu, ktorý mali predstaviť na konferencii. Fond dôvery by mal obsahovať pol miliardy dolárov. Názory analytikov, či to môže fungovať, sa rôznia. Svetlý príklad však majú Američania z Iraku. V roku 2005 presvedčili časť sunnitských povstalcov v provincii Anbar, aby sa pridali k šiitskej vláde. Vďaka tomu sa podarilo zvrátiť vývoj v krajine.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Presvedčia talibov? Vedenie Talibanu zmierenie odmietlo. Otázne je, či sa mocnostiam podarí získať nižšie postavených bojovníkov. Najmä, keď hnutie víťazí. „Skôr presvedčíte povstalcov, keď budete hovoriť z pozície sily. Tam teraz nie sme,“ povedal pre Christian Science Monitor americký expert John Nagl. Situácia sa však s novými spojeneckými jednotkami môže zmeniť. Navyše niektorí analytici hovoria, že mnohí bojovníci môžu byť unavení vojnou.
Obrátení bojovníci Talibanu by sa mohli zapojiť do budúcej afganskej armády a polície. Do októbra 2011 by mala mať krajina 300 tisíc príslušníkov. To vytvorí priestor, aby sa západní vojaci začali sťahovať.
Kľúčové tiež bude, aby všetky financie, vrátane rozvojovej pomoci, neskončili v čiernych dierach. „Korupcia je pre Afgancov v súčasnosti ešte väčší problém ako povstalci,“ napísal afganský novinár Abdulhadi Hairan pre blog Huffington Post. Hamíd Karzaj, často obviňovaný z korupcie, preto na konferencii čelil aj silnému tlaku, aby konečne dostal pod kontrolu toky peňazí v jeho vláde.
Rusi chcú v Afganistane stavať. Za cudzie
Moskva by rada obnovila chátrajúce sovietske továrne, paneláky, či elektrárne. Platiť majú iní.
MOSKVA, PRAHA. Rusko a stredoázijské štáty požadujú, aby bol Afganistan neutrálnou a pokojnou krajinou. Vyhlásil to vo štvrtok na konferencii o Afganistane v Londýne ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.
Moskva chce prispieť k splneniu tohto cieľa svojím dielom. Hlási sa k obnove sovietskych priemyselných stavieb, ktoré boli v 70. a 80. rokoch minulého storočia základom afganského hospodárstva. Rekonštrukciu by mali urobiť výhradne ruské firmy, ale len za cudzie peniaze.
Presne 142 sovietskych tovární, panelákov či elektrární postavia sovietski inžinieri opäť na nohy. Lavrov v Londýne chce okrem toho presadiť, aby sa rekonštrukcia sovietskych stavieb v Afganistane stala jednou z priorít svetového spoločenstva a aby sa to objavilo v záverečnom dokumente.
Sovieti začali budovať industriálny Afganistan už v roku 1952, dvadsaťsedem rokov pred začatím okupácie. Postupne sa niektoré stavby stali veľmi populárne, ako kábulské sídliská nazývané „mikrorajóny“. I keď stretávanie sa žien a mužov v úzkych chodbách odporuje afganským tradíciám, je o byty v panelákoch v žalostnom stave veľký záujem. Oveľa väčší prelom v živote krajiny znamenala unikátna a svetovo vychýrená stavba, tunel Solang, ktorý prvýkrát spájal severnú a centrálnu časť i v zimných mesiacoch.
Najväčším chátrajúcim sovietskym dielom v Afganistane je hydroelektráreň Poli-Chumri II.
Aj jej rekonštrukciu by Kábul privítal. Napriek trpkej skúsenosti so sovietskou okupáciou sú totiž Afganci na sovietskych vojakov, inžinierov, estetiku, disciplínu i východné metódy práce zvyknutí viac, než na americký či nemecký prístup.
Lenže Moskva chce, aby jej činnosť financoval niekto iný. „Financovanie, to je vec svetového spoločenstva... My máme právo požadovať prístup k našim stavbám,“ vyhlásil ruský predstaviteľ pri NATO Dmitrij Rogozin.
Petra Procházková
