Arafat dúfa v dosiahnutie mierovej dohody s Izraelom počas úradovania G.W. Busha

Gaza/Jeruzalem 19. januára (TASR) - Palestínsky prezident Jásir Arafat dnes večer vyhlásil, že počas funkčného obdobia nového amerického prezidenta Georgea W. Busha urobí všetko pre dosiahnutie mierovej dohody s Izraelom.
Arafat zároveň vyslovil hlboké poľutovanie nad tým, že Izraelčanom a Palestínčanom sa krízovú situáciu na Blízkom východe nepodarilo vyriešiť už počas druhého prezidentského mandátu Billa Clintona.
"Ďakujem odstupujúcemu šéfovi Bieleho domu za jeho úprimnú a neochvejnú snahu o spravodlivé vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, aj keď jeho úsilie nakoniec neprinieslo očakávaný výsledok," zdôraznil palestínsky predák v rámci prejavu, ktorý vo večerných hodinách odvysielala palestínska štátna televízia.
Neúspech v blízkovýchodnom mierovom procese potenciálne znižuje vyhliadky Ehuda Baraka na úspech v predčasných premiérskych voľbách, ktoré sa v Izraeli uskutočnia 6. februára.
Barak stratil parlamentnú väčšinu v júli minulého roku po tom, čo sa pred summitom v americkom Camp Davide odhodlal na ústupky voči Palestínčanom a minulý mesiac po hlasovaní v izraelskom parlamente (Knesete) bol nútený pristúpiť na predčasné voľby.
Hlavným Barakovým rivalom v nadchádzajúcich voľbách je vodca pravicového bloku Likud Ariel Šaron, ktorý je tvrdým oponentom politiky ustupovania Palestínčanom. Šaron síce súhlasí s vytvorením palestínskeho štátu, ale podstatne menšieho rozsahu, ako požadujú Palestínčania.
Favorizovaný kandidát na post izraelského premiéra a tvrdý oponent ustupovania palestínskej strane je ochotný dať Palestínčanom iba 42 percent západného brehu Jordánu a väčšie, nie však celé územie pásma Gazy.
Šaronov plán riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu počíta s plnou suverenitou židovského štátu nad Jeruzalemom. Palestínčania však rátajú s tým, že budúca palestínska entita bude zaberať celé teritórium západného brehu Jordánu a pásma Gazy s východným Jeruzalemom ako jej hlavným mestom, teda s územnými ziskami Izraela zo Šesťdňovej vojny v roku 1967.