LONDÝN.
Ženy z Inštitútu OSN pre bezpečnosť pre všetkých (ISS) a z ďalších organizácií na ochranu ľudských práv uviedli novinárom v Londýne, že pokrok dosiahnutý od roku 2001 po páde Talibanu by nemal byť ohrozený získavaním konzervatívnych živlov do vlády.
Konferencie o Afganistane, ktorá sa bude konať vo 28. januára v Londýne, sa má zúčastniť približne 60 krajín. Pred konferenciou došlo k nárastu podpory pre myšlienku konečného politického zmierenia s hnutím Taliban, ktorý vládol z Kábulu v rokoch 1996-2001. Tvrdých islamistov vtedy zvrhla invázia pod vedením amerických síl, ktorá sa uskutočnila ako reakcia na teroristické útoky proti USA z 11. septembra 2001.
Bez záruk
"Mám veľké obavy, som vo veľkých rozpakoch," uviedla Homa Sabríová, zástupkyňa Rozvojového fondu OSN pre ženy (UNIFEM) v Afganistane. "Rok 2001 bol veľmi jasným signálom, že pre konzervatívne elementy vo vláde Afganistanu už nie je miesto," dodala.
Položila spochybňujúcu otázku, ako môže medzinárodné spoločenstvo teraz pokladať dohodu s týmito živlami za prijateľnú a ako chce zaručiť mierové začlenenie Talibanu do budúcej vlády.
Ženy v Afganistane si za ostatných deväť rokov dokázali zabezpečiť niektoré práva, ale stále trpia násilím a zastrašovaním, ako aj nízkou mierou gramotnosti či zlým prístupom k zdravotnej starostlivosti a k spravodlivému justičnému systému.
Hoci existujúce parlamentné kvóty zaručujú ženám účasť v politike, je to iba 25 percent a schválená bola iba jedna z troch žien navrhnutých na ministerské posty.
Afganské ženy ďalej tvrdia, že udržateľný mier sa v ich krajine nedá dosiahnuť bez úplnej účasti žien v afganskej politike a spoločnosti.
Na zmenu stále čakajú
Ženy tvoria polovicu spoločnosti, a tak Afganky tvrdia, že by mali utvárať polovicu každého riešenia. Ženy môžu "stáť aj v čele snáh na zmierňovanie extrémizmu".
Ochrankyne práv vyzvali na väčšiu účasť žien v akomkoľvek mierovom procese, najmenej 25-percentnú, či na možnosť zamestnať sa v bezpečnostných službách vrátane polície.
"Dosiahnutie skutočnej bezpečnosti si vyžaduje viac než vojenskú stabilizáciu. Vyžaduje si slobodu pohybu žien a ich prístup k základným službám. Žiada si to spoločenskú zmenu v súkromnom aj verejnom živote," uviedli ženy vo vyhlásení.
