BERLÍN, WASHINGTON. Uwe a Hannelore Romeike žili donedávna v malej obci v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko a odmietali svojich päť detí posielať do školy.
Prísne nábožensky založení evanjelikáni opakovali, že nemecké školy upadajú a už nevyznávajú kresťanské hodnoty, v ktorých chcú oni vychovávať svoje deti. Preto sa deti učili doma.
V Nemecku však platí povinná školská dochádzka a vyučovanie doma nie je možné. Rodina Romeikovcov sa tak mesiace naťahovala s úradmi.
Došlo to tak ďaleko, že po deti chodili policajti, aby ich odviedli do školy. V roku 2007 dokonca Ústavný súd rozhodol, že v zložitých prípadoch môže deti rodičom odobrať sociálny úrad.
„Vedeli sme, že musíme tento štát opustiť," povedal vtedy podľa Spiegel Online Uwe Romeike. Predal svoj klavír a v lete 2008 odišiel s celou rodinou do mestečka Morristown v americkom štáte Tennessee.
Rodina požiadala o politický azyl. Dôvod - náboženské prenasledovanie v Nemecku. Taký prípad ešte americké súdy neriešili.
Politický azyl nemecká rodina dostala. „Ľudia, ktorí chcú svoje deti vyučovať doma, sú zvláštna sociálna skupina, ktorú sa pokúšala nemecká vláda utláčať. Táto rodina má odôvodnený strach z prenasledovania," vyhlásil podľa Focus online americký sudca Lawrence Burman a žiadosti o azyl vyhovel.
To, čo je v Nemecku zakázané, je v Spojených štátoch bežné. Asi jeden a pol milióna amerických detí sa učí doma. Povinnosť vzdelávať sa tu neviaže na dochádzku do školy.
Rozhodnutie ešte nie je definitívne, nemecké médiá však už teraz píšu o medzinárodnej lekcii, ktorú krajina dostala.
