Ani po 65 rokoch nemal odvahu ísť do Poľska osobne.
TEL AVIV. V Izraeli žije 220-tisíc ľudí, ktorí prežili holokaust. Osemdesiat percent z nich má depresie, poruchy spánku či iné psychologické problémy.
Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnili včera, keď si svet pripomenul 65. výročie oslobodenia najväčšieho nacistického vyhladzovacieho tábora Osvienčim na juhu Poľska.
Zavraždili tam viac ako milión Židov a tisíce Poliakov, Rómov či sovietskych vojnových zajatcov.
Spomienky strašia stále Podľa autorov správy majú podobné problémy aj bývalí väzni koncentračných táborov.
Chava Šur má 74 rokov a nijaké problémy si nepripúšťa. Stále je aktívna, cestuje za vnúčatami, čo žijú v rôznych kútoch Izraela. Len predvčerom sa vrátila z Kanady, kde žije jej najstaršia dcéra.
Chava mala deväť rokov, keď Rusi otvorili brány Osvienčimu. Z koncentráku si veľa nepamätá. „Keď hladujete, hlava nepracuje," hovorí.
Možno preto ju nezobúdzajú strašidelné sny, možno preto si neschováva v kabáte kôrku chleba, možno preto sa neroztrasie pri každom zaklopaní na dvere.
Spieva proti rasizmu Týmto všetkým prechádzali jej kamaráti v detskom domove v izraelskom Meir Šfeya, kam sa po vojne dostala. So 77-ročným Cvikom Margolisom sa Chava kamaráti už od detského domova.
Vyrastali bez starých rodičov, rodičov, bez súrodencov, bez tiet či bratrancov. Sú si rodinou, ich deti sa stretávajú, spoločne oslavujú sviatky aj narodeniny. Cvika si na rozdiel od Chavy pamätá priveľa.
Každú noc sa mu sníva o starčekovi, ktorý sa pokúšal utiecť a spálila ho elektrina v plote. Už desaťročia ho tento sen zobudí presne o štvrtej v noci. Potom už nezaspí.
Nemecká Židovka Esther Bejarano (85) bola členkou dievčenského orchestra v Osvienčime. Spolu s ostatnými dievčatami stála na nástupišti, keď prichádzal transport a hrala na akordeóne novým väzňom na „privítanie".
V Osvienčime stratila sestru aj rodičov. A teraz proti depresii bojuje tak, že spieva s rapovou skupinou mladých Turkov. Tichým stareckým hlasom spieva piesne z geta a s mladíkmi vo veku jej vnukov opakuje, že rasizmus bol a je zlo.
Chava a Cvika včera pozerali v televízii ceremóniu z Osvienčimu. Držali sa za ruky a pregĺgali. Mohli tam ísť, ale odmietli. Chava čaká na pôrod svojej najmladšej dcéry a Cvika jednoducho nenabral odvahu.
Politici opakovali, že svet nesmie zabudnúť
V Hitlerovej fabrike na smrť sa stretli politici i poslední z tých, čo prežili.
VARŠAVA, TEL AVIV. Aj tento rok sedeli v Osvienčime premrznutí bývalí väzni koncentračného tábora, ich osloboditelia a politici. Aj tento rok opakovali nikdy viac.
Tých, čo prežili najväčšiu Hitlerovu fabriku na smrť na juhu Poľska, každý rok ubúda a možno aj preto sú ich výzvy, aby sa nezabudlo, čoraz emocionálnejšie a naliehavejšie.
Jeden z nich vo svojej reči spomenul, že najhroznejšie v Osvienčime nebolo ani hladovanie, ani bitky, ani neexistujúca hygiena, ale sústavné ponižovanie a deptanie.
V Bundestagu včera na obete holokaustu spomínal aj izraelský prezident Šimon Perez.
FOTO - SITA/AP
Chceli vziať aj nápis Do Osvienčimu bývalí väzni aj osloboditelia vstupovali ako pred mnohými rokmi cez bránu s nápisom Práca oslobodzuje. Nebol to originálny nápis.
TÁBOR OSVIENČIM
Nachádzal sa neďaleko Krakova, necelých sto kilometrov od slovenských hraníc.
Celkovo v ňom zahynulo 1,1 milióna ľudí (90 percent bolo Židov, zvyšok Poliakov, Rómov či sovietskych zajatcov).
Sovietska armáda ho oslobodila 27. 1. 1945.
Ten poškodili zlodeji, keď ho pred niekoľkými týždňami ukradli na objednávku švédskeho neonacistu. Nápis je už naspäť v Osvienčime, ale ešte stále ho opravujú a zvažujú, či ho neukryjú v depozite.
Bývalí väzni z Osvienčimu, ktorí boli v delegácii izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, hovorili, že krádež len ukazuje, aký nebezpečný je neonacizmus a antisemitizmus.
Peres v Bundestagu To včera v prejave pred nemeckým Bundestagom spomenul aj izraelský prezident Šimon Peres. Evidentne dojatý Peres hovoril po hebrejsky, modlil sa za obete holokaustu a spomenul svojich starých rodičov, ktorých v synagóge upálili jednotky SS.
Poľský premiér Donald Tusk v Osvienčime vyhlásil, že svet by už nikdy nemal dovoliť, aby bol človek číslom.
Jana Shemesh
Kliknite - obrázok zväčšíte.
