BRUSEL. Európska únia sa napriek obmedzeným právomociam snaží motivovať členské štáty k čo najefektívnejším opatreniam v snahe o zníženie spotreby alkoholu.
V roku 1988 sa krajiny EÚ priblížili v téme jednotného "alkoholového" limitu pre vodičov, no napriek aktivitám Európskej komisie sa v danej veci nepodarilo dosiahnuť dohodu. Odvtedy sa členské štáty nijako neusilovali o väčšiu harmonizáciu, preto je v súčasnosti v EÚ široká diferencia od najvyššieho 0,8 promile až po nulovú toleranciu alkoholu v krvi.
Všade iné predpisy
Je to aj napriek odporúčaniu komisie z roku 2001, ktorá navrhla členským štátom maximálnu hodnotu na úrovni 0,5 promile, kým na neskúsených vodičov odporučila aplikovať sprísnenú hodnotu 0,2 promile.
Podobne je to aj s konzumáciou alkoholu u mladistvých, kde sa čísla líšia. Členské štáty majú dokonca právomoci v niektorých prípadoch posunuté ešte o jednu úroveň nižšie - napríklad v Rakúsku platia v každom spolkovom štáte iné predpisy pre obmedzenia konzumácie alkoholu.
"Je to v kompetencii jednotlivých krajín. Z hľadiska telesného vývinu jedinca a efektov, ktoré alkohol naň má, považujeme za ten správny vek 18 rokov. V tomto momente sa zhodujeme s predstavou v 16 štátoch, kde toto číslo platí na predaj alkoholu v reštaurácii i v obchode," približuje európske reálie hovorkyňa Európskej komisie pre zdravotníctvo Nina Papadulakiová.
Medzi túto štrnástku patrí aj Slovensko; prísnejšie sú zákony napríklad v Nórsku, kde ani v obchode, ani v krčme si menej než 20-roční kúpiť ani objednať "tvrdý alkohol" nemôžu. Na opačnej strane sú vypuklým príkladom "južania", v Grécku či Taliansku si môže v obchode kúpiť alkoholický nápoj aj dieťa a na "panáka" v bare stačí mať 16 rokov (rovnako v Portugalsku i Luxembursku).
Stratégia na alkohol
V silách EÚ je teda len budovanie akčných plánov, ponúkanie odporúčaní a prijímanie uznesení, splnenie v nich deklarovaných cieľov na komunitnej úrovni však len ťažko ovplyvní.
"EÚ je v pozícii, keď podporuje členské štáty v snahe znížiť konzumáciu alkoholu a predísť tak ujmám, ktoré spoločnosti i jedincovi hrozia. V súčasnosti prebieha implementácia Stratégie EÚ na alkohol, ktorá odštartovala v roku 2006. Tá ustanovuje okrem iného aj výbor, kde sa pravidelne stretávajú predstavitelia EK, vlád, producentov a mimovládnych organizácií, aby diskutovali o spoločných postupoch. Je to akési fórum výmeny informácií a koordinácie," vysvetlila Papadulakiová.
Na základe najnovšej globálnej štatistiky priemernej konzumácie alkoholu podľa OECD, vzťahujúcej sa na rok 2007, je v prvej desiatke až osem európskych krajín. Únia v rebríčku "tvrdí muziku", absolútnym lídrom v týchto číslach je Luxembursko (15,5 litra čistého alkoholu na jedného obyvate3a za rok), "striebro" nechváli Maďarov (14,9), tretí sa umiestnili Íri (13,4).
Neeurópanom sa ušlo miesto len na chvoste desiatky, Austrálčania sú deviati s 9,9 litrami, USA si zaistili desiatu priečku (8,6 litra), Slovensko by sa s ciframi z roku 2009 (9,2) vklinilo práve medzi nich. Úniovému priemeru neubrali "nové" členské štáty, Papadulakiová však z tohto hľadiska odmieta deliť EÚ na "starú" a "novú".
"Myslím si, že máme dostatok 'zlých' príkladov aj mimo štátov, ktoré vstúpili v roku 2004. Znepokojujúcim faktom je skôr aktuálny trend stúpania počtu mladých, ktorí ohrozujú seba 'chľastačkami' - tzv. binge drinking. Je to intoxikácia za čo najkratší čas v spoločnosti kamarátov. Toto je napríklad alarmujúcim spoločným znakom všetkých krajín. Snažíme sa podnetnými kampaňami ovplyvniť mladých, aby sa stali 'uvedomelými' konzumentmi alkoholických nápojov," poukázala na ďalší fakt Papadulakiová.
"Excesívna konzumácia alkoholu je problémom, ktorý má mnohé dimenzie. Určite sa nedá odstrániť švihnutím čarovného prútika. Ani príliš radikálne riešenie nepomáha - vieme, ako dopadla prohibícia v minulosti. Ani v jednom z prípadov jej zavedenia sa nedostavil očakávaný výsledok," uzavrela Grékyňa.
