VARŠAVA, TEL AVIV. Zavraždili tam viac ako milión Židov, tisíce Poliakov, Rómov, sovietskych vojnových zajatcov i tisíce Čechov a Slovákov, než dorazila Červená armáda. Pred 65 rokmi oslobodila najväčší nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor v poľskom Osvienčime, ktorý sa stal symbolom holokaustu.
Ruský protest
Zajtra si to bude pripomínať celý svet. Na spomienkovej slávnosti v Osvienčime však bude chýbať ruský prezident Dmitrij Medvedev. Zástupca národa osloboditeľov uprednostnil pred pietou umučených pracovné povinnosti v Kremli. Do Osvienčimu pošle podľa poľského denníka Gazeta Wyborcza jedného z ministrov, hoci dostal pozvánku od poľského prezidenta Lecha Kaczynského. Medvedev tak chce Poliakov trestať pre ich protiruské postoje. Niektorí ruskí komentátori sa pýtajú, či je to dobré rozhodnutie.
„Ak by Medvedev prišiel, určite by to nebolo poníženie. Nikto v Poľsku nespochybňuje, že Osvienčim, rovnako ako mnohé oblasti Poľska, oslobodila Červená armáda,“ napísal komentátor agentúry RIA-Novosti.
Reprezentatívnu delegáciu posiela Izrael. Vedie ju premiér Benjamin Netanjahu, ktorého svokor ako jediný z početnej rodiny prežil holokaust. Kritici Netanjahua obviňujú z toho, že „devalvuje“ holokaust, keď ho spomína pričasto.
Plány tábora v múzeu
Architektonické plány Osvienčimu včera ukázali v Izra-eli, v Múzeu holokaustu Jad Vašem. Riaditeľ múzea Avner Šalev hovoril, že je v nich chladne naplánované všetko – od známych strážnych veží až po „ambulanciu“ doktora Mengeleho. Plány dostali minulý rok od šéfredaktora nemeckého denníka Bild. „Jedna vec je zabiť niekoho v afekte, ale sadnúť si a urobiť plány najväčšieho vyhladzovacieho tábora, aký kedy svet poznal, a robiť to tak, ako keby niekto plánoval parlament alebo školu, tak to je do neba volajúce,“ vyhlásila Izraelčanka Martha Weissová, ktorú oslobodili v Osvienčime ako desaťročnú.
V Osvienčime zahynulo viac ako milión Židov, ale aj tisícky Poliakov, Rómov, sovietskych vojenských zajatcov, odporcov nacistov a ďalších ľudí, ktorých nacistická ideológia označovala za menejcenných. Deň, keď Sovieti oslobodili Osvienčim – 27. januára, si svet pripomína ako Medzinárodný deň holokaustu.
;)
Kliknite pre zväčšenie infografu.
Poliaci riešili vlastné utrpenie
V pravidelnom prieskume Poliaci prvýkrát uviedli, že Osvienčim je hlavne symbolom utrpenia Židov.
VARŠAVA, BRATISLAVA. Najprv sa Židia stali obeťou nacistov, neskôr nepasovali do komunistickej propagandy. Hoci ich v koncentračnom tábore Osvienčim-Brzezinka zavraždili milión, Poliaci a ich komunistická strana desaťročia hovorili hlavne o poľských obetiach. Tých v tábore zahynulo 75tisíc. Dokonca ani v samotnom 40-tisícovom mestečku Osvienčim až donedávna netušili, že pred vojnou tam žilo viac židov ako katolíkov.
„V 60. rokoch štátna moc nechala zverejňovať príbehy mnohých Poliakov, ktorí prešli tým peklom. Pomaly každý v Poľsku poznal niekoho, kto tam bol,“ vysvetľuje Andrzej Krawczyk, poľský veľvyslanec na Slovensku a historik, ktorý sa špecializuje na strednú Európu 20. storočia.
Osvienčim sa stal symbolom poľského utrpenia. „V rokoch 1968/69 u nás vyšla encyklopédia. Pod pojmom koncentračné tábory v nej bolo uvedené, že tam zahynulo najviac Židov. Krátko na to nechali komunisti vytlačiť novú encyklopédiu a tam už stálo, že zomrelo najviac Poliakov,“ spomína si Krawczyk.
Aj preto sa po páde komunizmu diskutovalo v Poľsku o Osvienčime inak. Inštitút TNS OBOP skúma od roku 1995 rovnakú otázku: S čím sa vám najviac spája Osvienčim? V roku 1995 odpovedalo len 8 percent Poliakov, že hlavne s utrpením Židov a až 47 percent, že s utrpením poľského národa. Tento rok sa pomer prvýkrát otočil. Až 47 percent Poliakov ho spája s utrpením Židov, 39 percent s utrpením Poliakov. „Je to duševná revolúcia,“ povedal pre denník Gazeta Wyborcza autor prieskumu Marek Kucia.
Názor zmenili aj miestni v meste Osvienčim. Až do pádu komunizmu netušili, akú židovskú históriu ich mesto má. „Židia volali mesto Oshpitzin alebo Jerusalem, mali futbalový zväz a židovské náboženstvo v štátnej škole,“ hovorí pre Deutschlandradio Thomasz Kuncewicz, riaditeľ Židovského centra v Osvienčime. Podľa doterajších zistení žilo v meste pred vojnou asi 8000 Židov. Väčšina z nich zahynula v neďalekých barákoch vyhladzovacieho tábora.
Miriam Zsilleová
Antisemitské útoky sú najhoršie od vojny
Najviac protižidovských útokov v Európe sa objavilo krátko po izraelskej ofenzíve
v pásme Gazy.
TEL AVIV. Počet antisemitských útokov v Európe bol minulý rok najvyšší od konca druhej svetovej vojny.
Tvrdí to výročná správa Židovskej agentúry. Tradične ju zverejňujú pred Medzinárodným dňom holokaustu.
Najdramatickejšia situácia bola v prvých troch mesiacoch minulého roka, keď doznievala izraelská ofenzíva proti pásmu Gazy.
Správa hovorí, že pri antisemitských útokoch zomrelo vo svete osem ľudí. Upozorňuje tiež, že sa stále prehlbuje spojenie medzi Židmi v diaspóre a štátom Izrael. Nie všetci Židia sa pritom stotožňujú s politikou židovského štátu.
K správe pripojili aj prieskum ministerstva pre prisťahovalectvo, ktorý tvrdí, že takmer polovica obyvateľov západnej Európy si myslí, že Židia zneužívajú svoju minulosť na to, aby z nej „vyžmýkali“ peniaze. Židovská agentúra tvrdí, že čoraz častejšie sa spomínajú prípady, ktoré pripomínajú stredoveké obvinenia proti Židom. Minulý rok to boli správy o údajnom obchodovaní s orgánmi Palestínčanov či ukrajinských detí. Objavili sa aj po zemetrasení na Haiti.
Podobne ladený článok vo švédskom bulvári dokonca vyvolal diplomatický škandál medzi Izraelom a Švédskom, ktoré v tom čase predsedalo únii.
Jana Shemesh
