Kto sú jednotliví kandidáti na prezidenta Francúzska? (profily)

Paríž 21. apríla (TASR) Kampaň pred víkendovými prezidentskými voľbami vo Francúzsku bola podľa mienky väčšiny Francúzov aj analytikov nudná. Zo 16 ...

Paríž 21. apríla (TASR) Kampaň pred víkendovými prezidentskými voľbami vo Francúzsku bola podľa mienky väčšiny Francúzov aj analytikov nudná. Zo 16 kandidátov majú reálnu šancu získať kreslo hlavy štátu v skutočnosti iba dvaja súčasný neogaullistický prezident Jacques Chirac a socialistický premiér Lionel Jospin.

Podľa prieskumov však obaja získajú v prvom kole volieb menej ako 20 percent hlasov, a tak o budúcom prezidentovi rozhodne až druhé kolo volieb vypísané na 5. mája. V ňom rozhodnú hlasy, ktoré v prvom kole odovzdajú voliči ostatným prezidentským kandidátom. Karty môže zamiešať slabá účasť, lebo podľa niektorých prieskumov nemieni ísť dnes voliť každý štvrtý Francúz, a aj to, že vyše 60 percent z rozhodnutých voličov chce podporiť menšinových kandidátov.

O úrad francúzskeho prezidenta chce dnes bojovať:

Francois Bayrou (nar. 25.5. 1951)

Želaním kandidáta centristického Zväzu pre francúzsku demokraciu (UDF) je stať sa "tretím mužom" a odlíšiť sa od "siamských bratov Jospina a Chiraca", ako ich sám nazval. Šéf UDF chce získať hlasy "republikánskej pravice" a "realistickej ľavice". Časť UDF však podporuje kandidatúru Chiraca.

Bayrou je predsedom Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente (EP).

Jeho predvolebný program presadzuje posilnenie štátnej politiky v oblasti bezpečnosti, rodinnej politiky, vzdelávania, obrany, a silnú podporu podnikom, pričom sa vyslovil za zníženie ich daňového zaťaženia. V zahraničnej politike je stúpencom federálnej podoby EÚ.

Olivier Besancenot (nar. 18.4.1974)

Dvadsaťsedemročný poštový úradník, kandidát Revolučnej komunistickej ligy (LCR), chce "vrátiť tento svet na jeho miesto". Je považovaný za nevoleného nástupcu vodcu francúzskych trockistov Alaina Krivina.

Bol jedným z iniciátorov študentských štrajkov na jeseň 1995, angažoval sa v protestoch proti vojne v Perzskom zálive a v odborárskom hnutí. Bol asistentom poslancov LCR v EP.

Presadzuje "globálnu politiku jasne obhajujúcu všetkých tých, ktorí platia každý deň sociálnu, demokratickú a ekologickú faktúru ... súčasného medzinárodného kapitalizmu". Hlásiac sa k "100-percentnej ľavici", navrhol plán boja proti nezamestnanosti a zvýšenie nízkych miezd na 230 eúr. Christine Boutinová (nar. 6.2.1944)

Mediálne známou sa stala po päťhodinovej diskusii v televíznom programe Hémicycle, kde s Bibliou v ruke bojovala proti zákonu o občianskom pakte solidarity dvoch osôb rozličného alebo rovnakého pohlavia (PACS), ktorý francúzsky parlament schválil v novembri 1999. Politické skúsenosti získavala po boku Valéryho Giscarda dďEstaing, Raymonda Barra a Philippa de Villiers. Dnes má svoju vlastnú stranu - Fórum sociálnych republikánov (FSR).

V predvolebnom programe sa zameriava na katolícku pravicu - obhajuje tradičné témy: rodina, spravodlivosť a zdravie. Je proti klonovaniu ľudí, eutanázii a trestu smrti, chce presadiť zrušenie PACS, vytvorenie ministerstva rodiny priamo podriadeného premiérovi, bojuje za uznanie práce žien v domácnosti. Jean-Pierre Chevénement (nar. 9.3.1939)

"Byť ministrom, to zatvára hubu. Ak ju chce otvoriť, musí odstúpiť," nechal sa počuť kandidát Hnutia občanov (MDC), ktorý bol štyrikrát ministrom a tri razy z funkcie odstúpil: okrem iného na protest proti vojne v Perzskom zálive (1991) a korzickej politike Jospinovej vlády (2000). Pri inej príležitosti tento ironik verejne označil mladých delikventov za "divochov".

Verí v rovnaké republikánske hodnoty ako zosnulý prezident Francois Mitterrand, ktorému pomohol do kresla predsedu Socialistickej strany (PS). MDC založil v roku 1992.

V predvolebnom programe odmieta globalizáciu sveta, obhajuje zvrchovanosť členských krajín EÚ a potrebu usmerňovať Francúzsko v oblasti zamestnanosti, školstva, bezpečnosti a občianskej rovnosti. Jacques Chirac (nar. 29.11.1932)

Najlepší výkon podľa spolupracovníkov podáva vždy počas predvolebnej kampane. Bývalý dlhoročný primátor Paríža (1977-95) sa stal dvakrát premiérom - za prezidenta Valéryho Giscarda dďEstaing (1974) a za Francoisa Mitterranda (1986). V prezidentských voľbách neuspel dva razy (v rokoch 1981 a 1988), avšak v roku 1995 porazil svojho súpera Lionela Jospina, keď získal 52,6 percenta odovzdaných hlasov a Jospin 47,3 percenta. V jeho prospech rozhodla predvolebná kampaň.

Politické názory Chiraca sa v priebehu rokov menili. Zatiaľ čo počas štúdií na Inštitúte politických vied sa považoval za ľavičiara a podpísal štokholmskú výzvu za zákaz jadrových zbraní, neskôr - ako predseda Združenia pre republiku (RPR, založil ho v roku 1976 a viedol do novembra 1994) - osciloval medzi sociálnymi a liberálnymi postojmi. Časom zmenil aj názor na Európsku úniu - aj keď v roku 1978 podpísal výzvu proti začleneniu Francúzska do tohto obchodného impéria, v roku 1992 podporil Maastrichtskú zmluvu.

Francúzi priznávajú, že dnes je ťažké urobiť bilanciu Chiracovho pôsobenia vo funkcii prezidenta. Po rozpustení parlamentu v roku 1997 sa totiž dostal do zložitého postavenia - zvyšok svojho funkčného obdobia bol nútený spolunažívať s vládou socialistického premiéra Jospina. Jeho prezidentovanie symbolicky charakterizujú dve opatrenia - zrušenie povinnej vojenskej služby a dočasné obnovenie francúzskych jadrových skúšok.

V predvolebnej kampani kritizoval Jospinovu vládu za vytváranie čiernych fondov, vysokú nezamestnanosť a nedostatočnú ochranu bezpečnosti.

Jemu samému zaručuje úrad hlavy štátu trestnú imunitu, po prípadnej prehre v prezidentských voľbách ho však bude možné predvolať pred súd, aby vysvetlil údajné zneužitie peňazí daňových poplatníkov na súkromné zahraničné cesty v období, keď bol primátorom Paríža.

Daniel Gluckstein (nar. 3.3.1953)

Štyridsaťosemročný bývalý profesor dejepisu na lýceu vstúpil do politiky v radoch Revolučnej komunistickej ligy (LCR), avšak už 11 rokov je generálnym tajomníkom Strany pracujúcich, nástupníčky Medzinárodnej komunistickej organizácie (OCI).

Má veľmi slabú voličskú podporu - v parlamentných voľbách v roku 1997 získal O,87 percenta odovzdaných hlasov.

Jeho predvolebný program ho pasuje za ochrancu odborov, verejných služieb a dôchodkov. Na rozdiel od Arlette Laguillerovej (Robotnícky boj) a Oliviera Besancenota (Revolučná komunistická liga), Daniel Gluckstein zdôrazňuje, že jeho strana "nie je trockistická ani ultraľavicová", iba "nezávislá robotnícka strana".

Robert Hue (nar. 19.10.1946)

Na čele Komunistickej strany Francúzska (PCF), ktorej vedenie prevzal od Georgea Marchaisa, stojí od roku 1994. Stranu postupne demokratizuje: pri voľbách prezidentského kandidáta hlasovalo za Hua 77 percent členov PCF.

Viceprimátor Montigny-les-Cormeilles, syn komunistov (spolu s otcom predával LďHumanité dimanche), vlastným povolaním psychiater, kandiduje na prezidenta po druhý raz. Vo voľbách v roku 1995 získal 8,64 percenta hlasov.

Odvtedy si PCF pohoršila: v komunálnych voľbách stratila moc v svojich tradičných mestských baštách, zmenšila sa jej členská základňa - v roku 1978 mala 520.000 členov, v októbri 2001 už iba 138.000. Strane uškodilo podporovanie Jospinovej vlády, ktorým sa zbavila možnosti oponovať vládnej politike. Lionel Jospin (nar. 12.7.1937)

Vodca parlamentnej väčšiny preukázal svoje schopnosti v parlamentných voľbách v roku 1997, keď doviedol Socialistickú stranu (PS) k víťazstvu.

Pochádza z ľavicovo orientovanej rodiny, v roku 1958 vstúpil do Zväzu socialistickej ľavice (UGS). Neskôr, počas vysokoškolských štúdií v Paríži obhajoval záujmy ultraľavice - ako prvýkrát priznal až v júni minulého roka, záujmy trockistického hnutia, konkrétne Medzinárodnej komunistickej organizácie (OCI).

V roku 1971 vstúpil do PS, v ktorej rebríčku rýchlo postúpil: už o dva roky pracoval v jej výkonných orgánoch. Na zjazde PS v roku 1981, na ktorom sa stal Francois Mitterrand kandidátom pre prezidentské voľby, zvolili Jospina za prvého tajomníka PS. V 80. rokoch si vybudoval v strane pevnú pozíciu, konkuroval mu však Laurent Fabius, ktorého Mitterrand vymenoval za premiéra. V roku 1988 odstúpil z vedenia PS a stal sa ministrom školstva (do apríla 1992).

V roku 1995 kandidoval za prezidenta, zvíťazil však kandidát pravice Jacques Chirac.

Od 2. júna 1997 stojí Jospin na čele súčasnej vlády "spolunažívania", ktorá presadila zákon o zamestnávaní mladistvých (1997), reformu súdnictva a zákon o občianskom zväzku dvoch osôb opačného alebo rovnakého pohlavia (PACS, 1999), zníženie daní, všeobecné nemocenské dávky (2000), otcovskú dovolenku (december 2001), príspevok za vytvorenie nového pracovného miesta, zákon o rovnosti šancí, sériu zákonov o Korzike a prechod na 35-hodinový pracovný týždeň - veľmi kritizovaný zamestnávateľmi a opozíciou.

Arlette Laguillerová (nar. 18.3.1940)

Kandidátka Robotníckeho boja (FO) sa kreslo prezidenta usiluje získať piaty raz s rovnakou trockistickou propagandou - "centrizmus hlavného mesta, ožobračovanie más, rozpor medzi kapitálom a prácou..."

Vytrvalosť jej priniesla sympatie časti voličov, v rokoch 1974, 1981 a 1988 získala okolo dvoch percent hlasov a v roku 1995 už 5,3 percenta. Dcéra robotníka a sekretárky je od roku 1999 poslankyňou EP. Žije v dvojizbovom byte v Lilas. Celý jej majetok pozostáva z ušetrených 2740 eúr, auta značky Renault Clio kúpeného na pôžičku, hifi sústavy a televízie.

Laguillerová znepokojuje najmä komunistov (PCF), ktorým uberá voličov, a socialistov (PS), ktorým sa ju nepodarilo presvedčiť, aby im v druhom kole volieb odovzdala svoje hlasy.

Jean-Marie Le Pen (nar. 20.6.1928)

Sedemdesiatriročný vodca Národného frontu (FN) kandiduje na prezidenta štvrtý raz. Zatiaľ čo v roku 1974 získal hlasy iba 200.000 Francúzov, v parlamentných voľbách v roku 1997 podporilo FN takmer 15 percent voličov čo je vyše 4,5 milióna.

Účastník bojov v Indočíne sa stal v roku 1956 ako 27-ročný najmladším poslancom parlamentu. Odišiel však bojovať do Alžírska.

FN založil v roku 1972 a odvtedy stojí na čele strany, ktorú zastupuje aj v parlamente. V roku 1998 vyústil boj o moc vnútri strany do odtrhnutia sa stúpencov jeho zástupcu Bruna Mégreta, ktorí si založili konkurenčnú stranu - Republikové národné hnutie (MNR). Corinne Lepageová (nar. 11.5.1951)

Je prezidentskou kandidátkou ochrancov životného prostredia, na ktoré sa špecializuje spoločne s manželom. Je predsedníčkou Národného združenia doktorov práv. Ako ministerka životného prostredia presadila v roku 1995 zákon o ochrane ovzdušia.

Vyhlasuje, že nekandiduje za pravicu ani ľavicu a chce sa venovať štyrom pohromám začiatku 21. storočia: nadvláde špinavých peňazí, všadeprítomnému násiliu, ničeniu prírodných zdrojov a komercionalizácii života.

Ako kandidátka hnutia Občianstvo, akcia, účasť pre 21. storočie (Cap 21, založené v roku 1996) by v druhom kole mohla hlasmi, ktoré získa, pomôcť Chiracovi. Alain Madelin (nar. 26.3.1946)

Trojnásobný bývalý minister sa po demisii z Juppého vlády v roku 1995 stal predsedom Liberálnej demokracie (DL), ktorej je kandidátom, a poslancom EP.

Madelin, vlastným povolaním advokát, koketoval počas štúdií s ultrapravicou. Napokon dal prednosť liberalizmu. V prezidentských voľbách v roku 1981 bol členom volebného štábu Valéryho Giscarda dďEstaing. V roku 1995, na rozdiel od ostatných ministrov Balladurovej vlády, podporoval Chiraca. O rok nato bol neúspešným prezidentským kandidátom Zväzu za francúzsku demokraciu (UDF).

Presadzuje liberálny program: znížiť dane z príjmu, počet úradníkov štátnej správy a výšku verejných výdavkov, reformovať školstvo (poskytnúť mu autonómiu). No‰l Mamere (nar. 25. 12. 1948)

Dlhoročný úspešný novinár začínal ako sadzač v ORTF, potom sa stal moderátorom obľúbených relácií To je život (1977-81), Antenne 2 poludnie (1982-86) a Odboj (1987-92). Pre politiku ho získal syn Francoisa Mitterranda, Gilbert. Napokon v roku 1988 skončil ako jeho nástupca v parlamente.

Prešiel viacerými ekologickými stranami, až v januári 1998 zakotvil u Zelených, ktorí si ho vlani neočakávane zvolili za kandidáta na prezidenta.

Často považovaný za buriča či štváča, Mamere bude presadzovať program Zelených: odmietanie nezamestnanosti, nerovnosti, znečistenia životného prostredia, boj za spoločnosť, v ktorej nedominuje ekonomika. Bruno Mégret (nar. 4.4.1949)

"Neexistuje veľký osud bez veľkého zlomu," opakuje často bývalý zástupca Jean-Marie Le Pena Bruno Mégret. Bezpodmienečný obdivovateľ Napoleona, absolvent polytechniky a banský inžinier, sa spojil s Le Penom v roku 1985 a o rok už bol šéfom jeho prezidentskej predvolebnej kampane.

Boj o moc vo FN sa skončil jeho odchodom, v roku 1992 založil Republikové národné hnutie (MNR), ktoré vo voľbách do EP v roku 1999 získalo 3,29 percenta hlasov.

Jeho predvolebný program je namierený proti prisťahovalcom, presadzuje obnovenie poriadku a bezpečnosti vo Francúzsku a oživenie národného uvedomenia.

Jean Saint-Josse (nar.22.3.1944)

Predseda Poľovníctva, rybolovu, prírody a tradícií (CPNT) postavil svoju predvolebnú kampaň na "zachovaní vidieka", keďže "nechce opustiť svoje korene". Je starostom malého pyrenejského mesta Coarraze, kde sa pred 58 rokmi narodil, manželka je pôrodná asistentka a majú spolu štyri dcéry.

Jeho "čiernou morou" sú Zelení. Je otvoreným odporcom "zelených technokratov", ministra životného prostredia Yva Cocheta nazval "zelený ajatolláh". Vo voľbách do EP v roku 1999 získalo jeho hnutie 6,77 percenta hlasov.

Cieľom jeho predvolebnej kampane je "odovzdať posolstvo vidieka - dobrého života v krajine" a dosiahnuť "redukcie nezhôd medzi mestom a vidiekom". Christiane Taubirová (nar. 2.2.1952)

Kandidátka Ľavicovej radikálnej strany (PRG) Christiane Taubirová-Delanonová, poslankyňa z Francúzskej Guyany, je prvým prezidentským kandidátom zo zámoria.

Nie je členkou PRG, je predsedníčkou guyanskej strany Walwari (čo v indiánskom jazyku znamená vejár). Na francúzskej politickej scéne je takmer neznáma. Matka štyroch detí a doktorka prírodných vied vstúpila do politiky v roku 1993, na kandidátke Guyanskej socialistickej strany. O rok neskôr už vo farbách PRG získala kreslo v EP.

Vo francúzskom parlamente sa zviditeľnila návrhom zákona na uznanie otroctva za zločin proti ľudskosti. Presadzuje "vytvorenie VI. republiky", ktorá poskytne "viac miesta svojim občanom".

žab pel sla

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 18 669
  2. Ako sme jazdili v socializme 2 946
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 513
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 2 041
  5. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 1 592
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 503
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 493
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 414
  9. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 288
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 271

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

BRATISLAVA

Prestavba stanice sa blíži, Bratislava o obmedzeniach mlčí

Najskôr musia dokončiť modernizáciu električkovej trate na Špitálskej ulici.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.

KULTÚRA

Nové Káčerovo lahodí oku. Pravé dobrodružstvo však neukázalo

Animované seriály za tridsať rokov vyrástli.

Neprehliadnite tiež

Svet

Pri streľbe na Floride prišiel o život policajt

Troch podozrivých polícia zadržala a po štvrtom pátra.

Svet

Po útoku v Barcelone je stále hospitalizovaných 59 ľudí

Pätnásť hospitalizovaných je v kritickom stave, stav ďalších dvadsiatich piatich je vážny.

Svet

Stovky ľudí sa rozlúčili s "pakistanskou Matkou Terezou"

Svoje životné úsilie venovala likvidácii lepry v Pakistane.

Svet

Libanon začal ofenzívu proti Islamskému štátu pri hranici so Sýriou

Podobnú ofenzívu ohlásili predtým aj v pohorí Kalamún na sýrskej strane hranice.