Je to k tomu športovému náradiu nespravodlivé. Veď ide o takmer dokonalý výrobok, preverený históriou, siahajúcou až do štrnásteho storočia.
Podstatou bonmotu je oznámenie, že v Prahe by za ODS vyhralo voľby každé drevo.
Ale aj to je nepresné, veď od 60. rokov minulého storočia sa už vyrábali oceľové, neskôr hliníkové rakety či tie z uhlíkových vlákien a výrobcovia stále investujú do kvalitnejších materiálov.
Neviem, koľko investovali do vývoja Davida Vodrážku, ktorého ODS vlani do čela svojej kandidátky postavila. Ale nech už akúkoľvek sumu, obávam sa, že to boli vyhodené peniaze.
Pražský líder sa vlani vypol k tomu, že sa v ODS pasoval na apoštola módnej zelenej politiky (asi po vzore možného britského premiéra Davida Camerona), ale odvtedy sa v pražskej ODS už len motá ako knedlík medzi Topolánkom a Bémom.
Liberálny mestský volič, ktorý od 90. rokov volil tenisové rakety Václava Klausa, dnes nemôže zatvoriť oči pred zjavným faktom. Politika ODS v Prahe je ako kôpka hnoja. Smrdí na diaľku.
Je zložená z podivných ľudí s ešte podivnejšími kontaktmi (i kontraktmi), a to celé špikujú megaprešľapy ako prešustrovaný projekt Opencard.
Politologicky to celé nie je žiadna záhada, niečo také sa stane vždy, keď je jedna strana príliš dlho pri moci.
Existuje jednoduché riešenie, kôpku hnoja treba vyniesť vo voľbách. Ale volič sa krúti. Ako to urobiť, aby do chlievika zároveň nevbehol obávaný Paroubek a jeho partia?
Hľa, pražský hlavolam na úrovni foglarovského „ježka v klietke". Až na to, že v pasci sme my voliči.
