BERLÍN, BRATISLAVA. Brilantný rečník so zmyslom pre humor, ktorý dokázal osloviť nezamestnaných, sociálne slabších či dôchodcov, ale aj autoritatívny, cynický a arogantný politik.
Ľavičiar Oskar Lafontaine dokázal za 44 rokov v nemeckej politike vyraziť svojim spolustraníkom dych viackrát.
Napríklad v roku 1990, keď v prvých celonemeckých voľbách neuspel v súboji o post nemeckého kancelára a dosiahol jeden z najhorších výsledkov sociálnej demokracie (SPD).
OSKAR LAFONTAINE
Politická kariéra
1985 - 1998 - premiér Sárska
1990 - kandiduje za SPD za nemeckého kancelára
1995 - 1999 - predseda SPD
1998 - minister financií
marec 1999 - končí v politike
2007 - spolupredseda Ľavice
Bol proti rýchlemu zjednoteniu Nemecka po páde Berlínskeho múra a prehru neodvrátil ani atentát duševne chorej ženy.
Potom v roku 1995, keď sa prakticky cez noc rozhodol kandidovať na šéfa SPD a vyhral. A v roku 1999, keď sa prekvapujúco stiahol z politiky.
Pre spory s vtedajším kancelárom Gerhardom Schröderom rezignoval na post ministra financií i na post predsedu SPD.
V roku 2005 sa do politiky vrátil, aby po 40 rokoch vrátil stranícku knižku SPD a pomohol založiť novú postkomunistickú stranu Ľavica. Minulý rok ju vďaka Lafontainovi na západe krajiny volilo rekordných 21 percent Nemcov.
V sobotu Lafontaine, ktorého volali Červený Oskar, prekvapil opäť. Oznámil, že odchádza zo spolkovej politiky. Vedelo sa, že má rakovinu a za sebou operáciu, ale až do poslednej chvíle nikto nič netušil. Ako doteraz vždy.
