Že je jednoducho nenávistným pľuvancom. Predviedol to tento týždeň americký aktivista, ktorý na YouTube vykrikoval, že izraelskí doktori na Haiti kradnú orgány obetí toho hrozného zemetrasenia.
Na svoje tvrdenia nemá absolútne nijaké dôkazy, vie len to, že nenávidí sionizmus. A dáva to svetu najavo z pohodlia svojho amerického domova. Izraelskí vojenskí doktori zatiaľ zachraňujú životy Haiťanov a izraelskí záchranári prehrabávajú trosky, aby našli preživších a tým menej šťastným aspoň poskytli poslednú službu v podobe narýchlo zhobľovanej truhly.
Áno, áno už sme tu v Izraeli do omdletia počúvali reči o tom, prečo nejdú izraelskí lekári pomáhať trpiacim v Gaze, aj o tom, že už nič, ale vôbec nič, nenapraví zlý imidž Izraela vo svete. Ani misia malého národa zorganizovaná v hodinách po zemetrasení. Dúfam, že doktori v Haiti tieto úbohosti nečítajú. Nemajú na to čas ani silu.
Nejdem teraz diskutovať, prečo nepomáhajú izraelskí doktori v Gaze, lebo to nie je celkom pravda a vedia to aj tí, čo sa zase utápajú v nenávisti.
Skôr ma zaujíma, že tam išli, v rekordnom čase postavili poľnú nemocnicu, na ktorú sa podľa správ v médiách nezmohli ani oveľa početnejší Američania. A že v nej ošetrujú haitské siroty. A že sa v nej narodil chlapček, ktorému mama dala meno Izrael. A že nadšení ľudia potľapkávajú Izraelčanov po pleci. Z čistej vďačnosti, bez politiky, ideológie a zaslepenosti.
Len ma mrzí, že o tomto sa na rozdiel od každého izraelského kýchnutia vo svete veľmi nepíše. Stačí si dať do prehliadača Izrael a Haiti a zistíte, že články pochádzajú zväčša zo svetových židovských novín. Aj tak si myslím, že to celé stojí za to. Už len pre chlapčeka Izraela.
Autor: dopisovateľka SME z Tel Avivu
