Obleky vymenil za jediné biele tričko, ktoré musí jeho manželka každý deň znovu prať. Aj to si musel požičať. Všetok jeho majetok i prezidentský palác zničilo minulotýždňové zemetrasenie.
Napriek tomu sa dá hovoriť, že prezident mal šťastie. Bol totiž blízko k tomu, aby patril medzi desaťtisíce obetí. Popoludní je totiž čas na jeho tradičný spánok.
Tentoraz ho vynechal a v čase otrasov nebol v paláci. Len vďaka tomu prežil.
V čase zemetrasenia išiel z paláca do svojej rezidencie. Keď prišli otrasy, bol práve vonku a na vlastné oči sledoval, ako sa budova hýbe zo strany na stranu.
„Ak by som vošiel do domu, alebo by som ostal v paláci, bol by som mŕtvy," povedal prezident pre Miami Herald.
A potom sa o ňom prestalo hovoriť. Kritici mu vyčítajú, že v kľúčových momentoch mlčí. „Uvedomil som si, že musím ísť organizovať pomoc. Ukazovať sa medzi ľuďmi neznamená, že im pomáham," odkázal prezident.
Po týždni sa odhodlane postavil pred novinárov. „Krajina nezomiera, národ nezomiera. Prežívame len veľmi ťažké časy," povedal v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde.
Okamžite ponúkol aj víziu, ako tieto ťažké časy prekonať. Okrem zahraničnej pomoci bude dôležitá aj politická stabilita.
A stabilita je presne to, čo na Haiti chýba. Préval je len druhým prezidentom v dvestoročnej histórii krajiny, ktorý vydržal celé volebné obdobie a v roku 2006 ho zvolili druhý raz.
Z paláca ho vyhnalo až zemetrasenie.
