PRAHA.
Obaja štátnici sa vyslovili za úniu v podobe silného zväzku štátov, nie jedného superštátu, a za jej rozšírenie o Gruzínsko.
"V česko-poľských vzťahoch nie sú problémy, preto sme sa viac venovali európskym otázkam, hlavne prijatiu Lisabonskej zmluvy, ktorým nastala v Európe nová situácia. Nebagatelizujeme to, je potrebné sa naučiť správať v novom právnom rámci," povedal Klaus.
Európsku úniu je možné podľa prezidentov interpretovať dvoma spôsobmi. Buď ako silný zväzok štátov, alebo ako superštát, čo Klaus označuje za unifikáciu a centralizáciu. Obaja prezidenti sa vyslovili za prvý variant, teda silný zväzok štátov.
Prezidenti Klaus a Kaczynski boli pôvodne odporcovia Lisabonu, hoci by sa za normálnych okolností v mnohých veciach nezhodli. Kým Klaus sa považuje za liberála, Kaczynski predstavuje konzervatívneho politika, navyše zameraného na kresťanstvo. Tieto veci však ustúpili do pozadia a lídri sa držali toho, čo ich spája - odporu k EÚ. Lisabonskú zmluvu však nakoniec podpísali.
Klaus a Kaczynski sa zhodli na tom, že Európska únia by sa mala rozširovať, nemala by sa podľa ich slov premeniť na uzavretý klub. Na otázku, či diskutovali o možnosti rozšírenia únie o Gruzínsko, Klaus uviedol, že dvere EÚ by mali tejto krajine zostať otvorené.
"Jeho vstup sa rozhodne nebude konať ani zajtra, ani pozajtra," povedal Klaus. Kaczynki vstup Gruzínska do únie podporuje, rovnako aj jeho euroatlantické ambície.
"Európa si musí zodpovedať otázku, či s týmto regiónom bude spolupracovať, alebo nie a nemyslím tým len Gruzínsko, ale aj Azerbajdžan, Turkménsko a Kazachstan," povedal.
Ak s týmto regiónom EÚ nebude spolupracovať, prehĺbi svoju energetickú závislosť, uviedol Kaczynski a dodal, že model demokracie v týchto krajinách zatiaľ nevyhovuje a bude treba ešte veľa úsilia k jej dobudovaniu.
