Väčšina obyvateľov mesta zemetrasenie neprežila a otrasy nevydržali ani mnohé budovy. Zlodejov nemajú kam zatvoriť, budova polície sa rozpadá.
„Zemetrasenie zabilo väčšinu ľudí z nášho zboru. Teraz sa modlíme, aby nám Boh pomohol,“ hovorí odovzdane pastor Francis. Stojíme spolu v jednej z protestantských modlitební haitského mesta Léogane. A to Božiu pomoc potrebuje, patrí totiž medzi najhoršie postihnuté lokality krajiny - podľa tunajších úradov tu zahynulo 9 z 10 obyvateľov.
Historické mesto, ktoré patrilo najprv pôvodným obyvateľom ostrova Hispaniola, aby ich neskôr vystriedali španielski a francúzski kolonizátori, zažilo minulý týždeň skutočnú katastrofu. Bizarne skrútené, čudne rozváľané domy sa nakláňajú nad ulice ako chorí starci. Živel zničil elektrické vedenie, natrhol cesty, po vodu chodia miestni k studni. Majestátny katolícky chrám na hlavnom námestí, jeden zo symbolov mesta, otras zeme bez rozpakov rozorval, skoro rozložil.
Spútali ich košeľami Napriek tomu obyvatelia Léoganu nesú následky katastrofy pokojnejšie než obyvatelia Port-au-Prince. Možno je to aj tým, že na rozdiel od hlavného mesta, ktorého lemujú hnijúce slumy i povýšenecké bohaté štvrte, sa tu ľudia poznajú. Pomáhajú si navzájom: v troskách hľadajú drevo na kúrenie, obíjajú tehly, podporujú sa nielen v rámci cirkevných zborov. „Pomoc zvonku? Žiadnu sme nedostali. Ani od nášho štátu, ani od zahraničia.“ Evergreen posledných haitských dní mi tentoraz predniesol léoganský policajt Philippe. S tým, že si na svojich voličov spomenul jeden z miestnych politikov, ktorý siahol do kapsy (údajne) vlastnej.
„Potrebujeme tu všetko: jedlo, čistú vodu, oblečenie, technický materiál... Jednoducho všetko,“ dodáva.
Niektorí tak robia veľmi nepatričným spôsobom. Počas rozhovoru s policajtom počujem tri výstrely zo susedstva. Dav zvedavcov mi ukázal, kam ísť - dvaja zlodeji sa pokúsili vykradnúť tunajšiu pobočku jednej z bánk. Som na mieste hneď, keď policajti chytených mladíkov spútavajú ich vlastnými košeľami. Neskôr ich nechajú ležať vedľa auta na dvore svojej policajnej stanice. Historka má mať pokračovanie: policajti mužov prepúšťajú, lebo ich zrejme nemajú kde držať.
Budova strážcov zákona je po zemetrasení nestabilná a policajti do nej preto chodia len v nevyhnutných prípadoch. I toaletu majú na záhrade. Pravda, zlodeji z Léogane vyzerajú ako amatéri. V zdivočenom hlavnom meste operujú gangy s veľmi profesionálnym prístupom.
Zákaz vychádzania Deň čo deň sa objavujú správy o rabovaní a súbojoch znepriatelených bánd. V Port-au-Prince preto platí zákaz nočného vychádzania. A v uliciach konečne častejšie vidieť haitských policajtov, aj vojakov OSN.
I vodu rozdeľujú uniformy a ľudia na ne stoja v uliciach dlhé rady. Priamo na ulici sa potom pred zrakmi okoloidúcich kúpu, iní v strede davu močia s výhľadom na poničené symboly svojej krajiny - poškodený Prezidentský palác i katedrálu.
Niet sa čo čudovať starej žene, ktorá na uliciach rozdávala s ľahko neprítomným úsmevom pokrčené plagáty s Pannou Máriou: hľadať oporu inde než hore má v Haiti snahu už málokto.
Jedlo hádžu ľuďom zhora
Voda a jedlo sa zatiaľ dostali len niektorým. Miestne letisko zatvorili.
PORT–AU–PRINCE, BRATISLAVA. Náhodná, chaotická a minimálna. Tak opisujú agentúry pomoc, ktorá na Haiti prichádza pomaly i týždeň po zemetrasení, ktoré zabilo odhadom 200-tisíc ľudí.
Jedlo hádžu do davu Hoci sa prvé konvoje pomoci už dostali do krajiny, stále sa k nim dostane iba časť ľudí. OSN hovorí, že zatiaľ dokáže nasýtiť 40-tisíc Haiťanov, do týždňa by to mal byť milión. Aj keď potraviny rozdávajú Američania i humanitárne organizácie, na pomoc trom miliónom ľudí v núdzi je to stále málo.
Navyše, rozpaky vyvoláva aj systém distribúcie. Podľa agentúry Reuters na jednom mieste zahraniční humanitárni pracovníci hádzali balíčky sušienok do davu. Američania rovnako medzi ľudí zhadzovali fľaše s vodou a prídely z vrtuľníka.
„Pozrite sa na to. Iba silní sa môžu biť pre túto vodu. Slabí, chorí, starí a malí, tí, ktorí to najviac potrebujú, nemajú šancu. Vôbec to nie je organizované,“ hovorí pre Reuters jeden z domácich.
„Distribúcia nie je ani zďaleka dostatočná,“ hovorí podľa Daily Telegraph organizácia Lekári bez hraníc.
Video: Pomoc zhadzujú z vrtuľníka
Spory sa vedú aj ohľadom letiska v hlavnom meste, cez ktoré prichádza hlavná časť pomoci. Letisko s jednou pristávacou plochou nedokáže prijať všetkých. Úrad OSN pre humanitárne záležitosti včera povedal, že najbližších 48 hodín letisko neprijme žiadne lietadlá. Pomoc preto bude musieť dosadnúť v Dominikánskej republike a do krajiny sa dostať po 18-hodinovej pozemnej ceste.
Hádky o letisko Prevádzku letiska momentálne riadia Američania a mnohí ich kritizujú. Svetový fond výživy sa pre New York Times sťažoval, že Američania majú zlé priority, keď pred strojmi s potravinovými balíčkami dávajú prednosť svojim vojenským lietadlám. Vojaci majú obnoviť poriadok v uliciach a zamedziť ďalším rabovačkám hladných Haiťanov. (vas)
Haiťanov volajú do Afriky
Obyvatelia Haiti by mohli nasledovať príklad Libérie a vytvoriť si v Afrike vlastný štát, tvrdí senegalský prezident.
DAKAR, BRATISLAVA. Pohľad na zúfalých po francúzsky hovoriacich černochov v Haiti otriasol aj západnou Afrikou, ktorá je takisto prevažne frankofónna. Medzi prvými sa ozval prezident Senegalu Abdoulaye Wade.
„Afrika by mala ponúknuť Haiťanom možnosť vrátiť sa domov. Je to ich právo,“ vyhlásil na svojej internetovej stránke. Podľa jeho slov je Senegal pripravený pomôcť, všetko závisí od počtu Haiťanov, ktorí by sa chceli presťahovať do Afriky.
Ak ich príde niekoľko tisíc, Senegal im ponúka domy s pôdou, v prípade väčšieho počtu celý región, a nepôjde o púštne, ale úrodné oblasti. Wade spomenul príklad Libérie, ktorú v 19. storočí takisto vytvorili bývalí otroci zo Spojených štátov. Ak by sa Haiťania rozhodli pre Senegal, prišli by z najchudobnejšieho štátu západnej pologule do jednej z najstabilnejších krajín regiónu. Napriek tomu sú tu problémy s nezamestnanosťou, chýbajúcou základnou infraštruktúrou či s dodávkami elektriny.
Matúš Krčmárik
Autor: Z Léoganu od reportéra MF Dnes Pavla Novotného
