Týka sa to rozšíreného terorizmu, neľudských trestov a potláčania akejkoľvek formy opozície, vyhlásila komisia v rezolúcii prijatej v Ženeve. Komisia okrem iného kritizovala "despotické popravy, vrátane politických vrážd, využitie znásilnenia ako politického nástroja, ako aj násilné a nedobrovoľné zmiznutia, rutinné svojvoľné väznenie a zatýkanie". Komisia podotkla, že v Iraku "nezaznamenala žiaden pokrok v oblasti ľudských práv".
V rezolúcii ďalej odsúdili potláčanie slobody myslenia, vyjadrovania, informácií, zhromažďovania sa a pohybu zo strachu pred zatýkaním, väznením, zapudením, demoláciou obydlia a ďalšími sankciami.
Rezolúciu schválili 28 hlasmi proti štyrom, 21 členov komisie sa hlasovania zdržalo. Predchádzajúce pokusy Ruska o odstránenie všetkej kritiky z rezolúcie zlyhali.
Komisia opäť vyzvala Irak na spoluprácu so svojimi špeciálnymi spravodajcami. Bagdad požiadali, aby na svojom území "rešpektoval a dodržiaval práva všetkých jedincov, bez ohľadu na ich pôvod, etnikum alebo náboženstvo". Irak požiadali aj o okamžité ukončenie represívnych praktík, vrátane násilných deportácií a vysídľovania irackých Kurdov, Sýrčanov a Turkménov.
Rezolúcia obsahuje aj výzvu na spoluprácu pri "zisťovaní pobytu a osudu niekoľkých stoviek nezvestných osôb, vrátane vojnových zajatcov, Kuvajťanov a iných národností".
