Zvýšená prítomnosť policajtov je pred vybranými zastupiteľskými úradmi, na mestských trhoch a mestských štadiónoch.
Opatrenia súvisia so sobotňajším výročím narodenia nacistického vodcu Adolfa Hitlera a s obavami, že ruskí skíni a neonacisti oslávia výročie útokmi na cudzincov a spoluobčanov neruských národností. Podľa šéfa odboru moskovskej polície pre boj s extrémizmom Vitalija Miťkina policajné orgány v Moskve evidujú asi 700 neonacistov a skínov vo veku od 16 rokov a ďalších 93 osôb, ktoré považuje za organizátorov a vodcov.
Presné štatistiky počtu neonacistov a ultrapravičiarov v Rusku neexistujú, ale podľa odhadov ich je v krajine 35.000-50.000. Najväčšia niekoľkotisícová komunita rôznych neonacistických a ultranacionalistických spolkov je v Moskve. Holé lebky sú organizované aj v Petrohrade a ďalších veľkých ruských mestách. Útoky na cudzincov z Afriky, arabského sveta, Ázie a Kaukazu sú v Moskve v posledných rokoch stále častejšie, ale polícia im až donedávna nevenovala dostatočnú pozornosť. Incidenty polícia spravidla označovala za krádeže, lúpeže a úmyselné ublíženie na zdraví, ale vyhýbala sa rasovo motivovanej kvalifikácii trestných činov.
K doteraz najvážnejším incidentom zo strany moskovských skínov a neonacistov došlo vlani proti kaukazským predajcom na moskovských trhoch. Kým útok z 21. apríla si vyžiadal len zranenia a materiálne škody, 30. októbra ruskí skinhedi oceľovými tyčami napadli stánkarov tmavšej farby pleti pri stanici metra Caricyno a v dôsledku brutálneho útoku asi troch stoviek skínov a neonacistov zomreli tri osoby a 25 utrpelo zranenia.
Podľa ruských mimovládnych organizácií si útoky ruských extrémistov na cudzincov vlani v Moskve vyžiadali 17 obetí a desiatky osôb utrpeli vážne zranenia.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
