ANKARA, TEL AVIV. Turek Ali Agca, ktorý sa pokúsil zabiť pápeža Jána Pavla II., v pondelok opustí väzenie. Sľubuje tiež, že povie pravdu o atentáte. Dodnes sa presne nevie, kto si ho pred takmer 30 rokmi objednal.
Agca, ktorý je podľa svojich právnikov duševne chorý, niekoľkokrát zmenil výpoveď.
Mal viacero verzií
Najprv tvrdil, že konal sám, neskôr nevylúčil, že pápeža chcela zabiť KGB a poverila tým bulharskú tajnú službu. Potom zase šokoval tým, že pápeža sa chcel zbaviť samotný Vatikán. Či povie pravdu teraz, je otázne.
Ali Agca a jeho atentát
Turek Ali Agca 13. mája 1981 dvakrát postrelil pápeža Jána Pavla II. na Námestí sv. Petra. Pápež ho navštívil vo väzení krátko po svojom zotavení a odpustil mu. Po prezidentovej milosti ho Taliani vydali Turkom, kde bol odsúdený za vraždu novinára. V roku 2007 prestúpil na katolícku vieru.
Najnovšie sa totiž považuje za Mesiáša a volá po založení „novej americkej ríše“, ktorá by mala šíriť mier a demokraciu.
Agca (52) strávil väčšinu svojho života vo väzeniach. Začínal ako zlodejíček, neskôr sa pridal k tureckým pravicovým extrémistom. Teraz odsudzuje teroristov a o al-Káide hovorí ako o nacistickej organizácii. Jej líder Usáma bin Ládin je vraj z rovnakého cesta ako Hitler, vodca Červených Khmerov Pol Pot či líder Kurdskej strany pracujúcich Abdullah Ocalan.
Agcove plány
Agca plánuje v budúcnosti veľa vecí: chce navštíviť hrob Jána Pavla II., napísať knihu, dať exkluzívne rozhovory popredným médiám, aj sa oženiť. Objavili sa informácie, že sa chce nechať pokrstiť a chystá sa o ňom film.
Je možné, že jeho prvé kroky na slobode povedú pred vojenskú komisiu, ktorá má posúdiť, či je schopný odkrútiť si povinnú vojenskú službu. Doteraz to nestihol. Jeho právnik však tvrdí, že vojenskí lekári Agcu pred tromi rokmi uznali za nespôsobilého pre jeho „antisociálnu poruchu osobnosti“. Agca tiež vyhlasuje, že držanie zbrane sa prieči jeho svetonázoru.
Agca postrelil Jána Pavla II. na vatikánskom Námestí svätého Petra 13. mája 1981. Spôsobil mu ťažké zranenia brucha. V Taliansku ho odsúdili na doživotie, ale na žiadosť pápeža mu v roku 2000 udelili milosť. Po návrate do Turecka ho zatkli za vraždu ľavicového novinára.
