Hlava katolíckej cirkvi navštívila hlavnú rímsku synagógu. Židia sa však naňho hnevajú, pretože podpísal blahorečenie sporného pápeža Pia XII.
RÍM, BRATISLAVA. Zasadil olivový strom na pamiatku, odsúdil deportáciu tisícky rímskych židov do Osvienčimu a vyzdvihol spoločné korene kresťanstva a judaizmu. Napriek tomu, že hlavnú rímsku synagógu hlava katolíckej cirkvi navštívila prvý raz po 24 rokoch, nie všetci talianski židia boli spokojní.
Časť z nich nedeľný program Benedikta XVI. ignorovala. Prekáža im jeho decembrový súhlas s blahorečením pápeža Pia XII. Ten podľa nich holokaust sledoval s mlčaním. Nepozdávala sa mu ani Benediktova dávnejšia obrana biskupa Williamsona, ktorý utrpenie židov zľahčoval.
Vlažné privítanie
"Mlčanie Pia XII. ohľadom Šoa stále zraňuje, pretože niečo sa malo urobiť," povedal Benediktovi v synagóge jeden z lídrov rímskej židovskej komunity Riccardo Pacifici. Keď po Pacificim rozprával pápež, holokaust odsúdil ako "najextrémnejší moment na ceste nenávisti" a priznal, že "nanešťastie, mnohí zostali indiferentní".
Zdôraznil však, že Vatikán "poskytoval pomoc, často skrytou a diskrétnou cestou".
So židmi udržujeme atmosféru rešpektu a dialógu napriek problémom a ťažkostiam.
pápež Benedikt XVI. tesne pred plánovanou návštevou
V synagóge na brehu rieky Tiber pápeža Benedikta XVI. privítal hlavný rímsky rabín Riccardo di Segni, izraelský vicepremiér Silvan Šalom a 500 novinárov a fotografov.
Podľa agentúry AFP sa však dočkal omnoho vlažnejšieho prijatia ako jeho predchodca Ján Pavol II. v roku 1984. Jeho návštevu bojkotoval predseda konferencie talianskych rabínov Giuseppe Laras. Na protest proti Benediktovmu podpisu pod dekrét o blahorečení Pia XII, ktorý na pápežskom stolci sedel v rokoch 1939 – 1958.
Benedikt XVI. si cestu do najbližšej synagógy hľadal skoro päť rokov, komentuje Peter Morvay.
„Pápež musel vedieť, že o niekoľko týždňov navštívi synagógu a vedel, akí sme citliví vzhľadom na Pia XII. Nebolo by vhodné odložiť rozhodnutie o niekoľko mesiacov?“ pýtal sa Laras v novinách Il Giornale. Rabín sa dokonca zasadzoval za úplné zrušenie návštevy, pretože vzťahy medzi katolíkmi a židmi „sa počas jeho pontifikátu čoraz viac oslabujú“.
Prípad Williamson
Kým bude Pius vyhlásený za svätého, musí ešte prejsť beatifikáciou a kanonizáciou, čo môže trvať niekoľko rokov.
Na stretnutie s nemeckým pápežom napriek tomu neprišiel ani pamätník holokaustu Piero Terracina. Ani jemu sa nepáči niekoľko Benediktových krokov týkajúcich sa židov.
Patrí medzi ne aj rok staré zrušenie exkomunikácie štyroch tradicionalistických prelátov vrátane biskupa Richarda Williamsona. Ten v dokumente švédskej televízie poprel existenciu plynových komôr. Pápež sa bránil, že v čase svojho rozhodnutia o tom nevedel.
Boľševická legenda?
Ešte viac však židovskú komunitu nahneval dekrétom o blahorečení Pia XII., v ktorom uznáva jeho „hrdinské cnosti“. Pius sa podľa Vatikánu snažil zločinom nacistov zabrániť z úzadia, čomu by vraj verejné odsúdenia uškodili. S tým súhlasí aj český historik Radomír Malý.
„Námietky proti Piovi XII. považujem za čiernu legendu, ktorú umelo vyrobili boľševici v 60. rokoch,“ povedal pre Rádio Česko. Hlavný rímsky rabín di Segni tretiu pápežovu návštevu synagógy (prvýkrát ju navštívil v Kolíne nad Rýnom, neskôr v New Yorku) napriek sporom ocenil. V tom, že intenzívny dialóg, ktorý naštartoval Ján Pavol II., pokračuje.
