Tureckého veľvyslanca posadil na nízke kresielko a dohováral mu za turecký seriál, ktorý v zlom svetle ukazuje Mossad. Výsledok: o seriáli sa už vôbec nehovorí, zato o diváne a izraelskej hanbe sa bude rozprávať ešte dlho. Oprávnene.
Keď sa ministrom zahraničia stal ten chlapík s malými zlostnými očkami a so spôsobmi sovietskej verchušky Avigdor Lieberman, hovorila som svojim známym, že je zle. Smiali sa mi, že vraj mám komplexy obyvateľa malého štátika zo stredu Európy (ako keby bol Izrael nejaký obor), čo sa bojí veľkého Ruska. A teraz sa vôbec neteším, že som mala pravdu. Lieberman do izraelskej diplomacie vniesol hrubosť, ktorá tam nepatrí.
Ajalon je nominantom Liebermanovej strany a k Turkovi sa správal podľa politických a nie diplomatických inštrukcií. Ako bábka, ktorú Lieberman len vedie. Ajalon je dlhoročný diplomat, bývalý veľvyslanec vo Washingtone, teda žiaden zelenáč. Musel veľmi dobre vedieť, čo robí, keď veľvyslanca usádzal na ten nizučký gauč. Ako napísali tunajšie médiá, mohol ešte vytiahnuť šabľu a už by to vyzeralo ako posedenie u sultána Osmanskej ríše.
