Medekovci boli v Čechách známi. Otec Rudolf bol legionársky generál a spisovateľ, brat Mikuláš maliar, dedo z maminej strany Antonín Slavíček maliar. Ivan Medek (13.7.1925 - 6.1.2010) vyštudoval pražské konzervatórium.
Zakladal Český komorný orchester a úspešne loboval u prezidenta Beneša za dirigenta Václava Talicha, ktorého obvinili z kolaborácie s Nemcami. Keď neskôr komunistický minister Nejedlý podmienil existenciu orchestra Talichovým odchodom, radšej ho rozpustili.
Medek spolupracoval s Českou filharmóniou, po koncerte na pamiatku Jána Palacha v roku 1970 sa uchýlil do Supraphonu ako redaktor. Keď ako jeden z prvých podpísal Chartu 77, povedal, že to podpísal aj za otca i ďalších z rodiny.
Pre Medeka nastali krušné časy. Nemal prácu, v krčmách umýval riad, neprestajne ho vypočúvali. Keď ho eštebáci vyviezli za Prahu, zbili a omráčeného pohodili do priekopy, emigroval do Viedne. Začal spolupracovať s Hlasom Ameriky, so Slobodnou Európou, BBC a ďalšími. Staršia generácia si pamätá jeho hlas a odhlásenie: „Ivan Medek, Hlas Ameriky, Vídeň.“
Po roku 1989 sa vrátil, neskôr pracoval v Kancelárii prezidenta Václava Havla. „Ivana Medeka som poznal mnoho desaťročí ako muža pevných názorov a postojov,“ povedal o ňom Havel.
