PEKING. Zo stanovísk viacerých ministerstiev vyplýva, že Peking necháva Googlu voľnú ruku a nehodlá ho presviedčať, aby zostal.
"Firmy, ktoré chcú u nás podnikať, musia dodržiavať naše zákony," uvádza sa vo vyhlásení čínskeho ministerstva zahraničných vecí.
"Opätovne zdôrazňujeme, že zahraničné spoločnosti vrátane Googlu by mali dodržiavať medzinárodné štandardy a v krajine, v ktorej pôsobia, sa riadiť miestnymi zákonmi, usmerneniami ako aj tamojšou kultúrou a zvykmi," vyhlásilo v piatok čínske ministerstvo hospodárstva. Čínske oficiálne miesta týmito výrokmi chcú dať zrejme diplomatickou rečou na známosť, že Peking sa zaobíde aj bez Googlu.
Čínske médiá sa zhodujú v tom, že odchod Googlu, ktorý ovláda vo svojom segmente 36 percent čínskeho trhu, bude znamenať veľkú výhru pre jeho najväčšieho konkurenta, čínsky vyhľadávač Baidu.
Ten je podľa čínskej ekonomickej tlače víťazom už teraz: Aj keby totiž Google v krajine nakoniec zostal, jeho terajšie váhanie bude aj v budúcnosti odrádzať zadávateľov reklamy.
Americký denník Wall Street Journal prišiel s informáciou, že ani v Googli nepanuje na otázku odchodu z Číny jednotný názor.
Za to, aby firma pohrozila odchodom z krajiny, ak Peking nezruší cenzúru, bol spoluzakladateľ firmy Sergej Brin, ktorý zažil cenzúru na vlastnej koži ešte v bývalom Sovietskom zväze. Súčasný šéf Googlu Eric Schmidt bol podľa denníka od začiatku proti takémuto kroku.
Obyvatelia čínskej metropoly nosia k pekinskému sídlu americkej spoločnosti kvety a niektorých vidno, ako si pred sídlom Googlu pripíjajú tvrdým alkoholom, čo je v Číne tradícia na pohreboch. Cez internetové vyhľadávače sa mohli aj napriek silnej cenzúre dostať aspoň k časti západného internetu.
Šéf právneho oddelenia Googlu David Drummond v stredu v San Franciscu oznámil, že spoločnosť prestane filtrovať internet podľa požiadaviek čínskej vlády a možno z čínskeho trhu odíde úplne. Spoločnosť stratila trpezlivosť najmä po posledných vysoko sofistikovaných kyber-útokoch na čínskych disidentov, za ktorými stoja podľa všetkých dostupných informácií hackeri najatí čínskou vládou.
Google doteraz musel svoje vyhľadávanie pre čínskych používateľov internetu filtrovať podľa požiadaviek čínskych cenzorov. Tejto požiadavke Pekingu sa podvolili aj všetky ostatné veľké svetové internetové vyhľadávače. Číňania sa tak cez ne nemohli dostať ku stránkam, ktoré čínske komunistické vedenie z nejakého dôvodu považovalo za škodlivé.
Nedávne útoky čínskych vládnych hackerov na servery najmenej 20 spoločností, ktorých účelom bolo získať e-mailové adresy aktivistov za ľudské práva, vzbudili rozruch aj v Bielom dome. Peking požiadala o vysvetlenie aj šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová.
"Tieto útoky a rozsah špehovania spolu s pokusmi ešte viac obmedziť slobodu slova na webe nás priviedli k záveru, že by sme mali prehodnotiť výhodnosť nášho pôsobenia v Číne," povedal v stredu šéf právnikov Googlu Drummond. "Už nechceme cenzurovať výsledky vyhľadávania na Google.cn.
V najbližších týždňoch prediskutujeme s čínskou vládou podmienky, za ktorých by sme mohli prevádzkovať necenzurované vyhľadávanie v súlade s ich zákonmi. Ak v Číne vôbec zostaneme," hovorí Drummond.
Organizácie bojujúce za ľudské práva neskrývajú svoje nadšenie a dúfajú, že krok Googlu budú časom nasledovať aj ďalšie zahraničné spoločnosti.
